Väčšina domácností na Slovensku očakáva, že bude schopná po odklade splátok svoje záväzky voči banke splácať. Ukázal to júlový prieskum Národnej banky Slovenska (NBS). Tie uviedli, že ak by výpadok ich príjmu pretrval, nebudú schopné pokryť splátky úverov a nutné životné výdavky.
Jedným z vládnych opatrení na boj s koronakrízou, ktoré Slovensko prijalo, bol odklad splátok. Keďže však banky až na deväť mesiacov strácajú prehľad o finančnej situácii svojich klientov, NBS sa rozhodla uskutočniť reprezentatívny prieskum domácností, ako sú na tom so splácaním svojich finančných záväzkov. Prieskumov NBS bude celkovo šesť. „Toto opatrenie vnímame ako veľmi účinné a jednoduché. Doteraz požiadalo o odklad splátok približne 40-tisíc domácností , pričom máme 736-tisíc zadlžených domácností. Toto opatrenie má však aj druhú stranu mince, pretože deformuje realitu, situácia sa stala menej viditeľná a preto sme sa rozhodli pre tento prieskum," priblížil v stredu na tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír. NBS aj vďaka tomuto prieskumu môže hodnotiť finančnú stabilitu v bankovom sektore.
NBS odporúča nerozdeľovať zisky za rok 2020. Bankám, aj poisťovniam
Prieskum ukázal, že príjmy domácností klesli v prípade 60 percent zadlžených domácností priemerne skoro o 370 eur, niektorým skupinám domácností však klesli aj výraznejšie. Podnikatelia splácajúci úvery čelili poklesu príjmov až v 80 percent prípadov. „Zo všetkých tých, ktorí požiadali o odklad splátok úverov, 9 percent Slovákov očakáva, že po skončení splátkových prázdnin nebudú schopní pokračovať splácať úver," vyčíslil Kažimír s tým, že to predstavuje približne 120 miliónov eur.
Len každá jedenásta domácnosť očakáva, že po skončení odkladu bude mať problém s pokračovaním splácania. Celkovo ide približne o jedno percento všetkých zadlžených domácností. „Ďalších 15 percent domácností s odkladom a šesť percent domácností bez odkladu očakáva, že zhoršená situácia pretrvá, ale úvery budú schopné splácať," priblížil riaditeľ odboru výskumu v NBS Martin Šuster.
Časť výpadku príjmov kompenzovali domácnosti znížením výdavkov. Celkovo si splátky odložilo 5,4 percenta domácností. O odklad žiadali najmä tí ľudia, ktorí čelili vyššiemu poklesu príjmov, ale aj tí, ktorým po odpočítaní splátok z príjmu zostávala nízka rezerva. „Medzi domácnosťami s odkladom splátok je výrazne vyšší podiel živnostníkov oproti zamestnancom. V skupine, ktorá je oveľa rizikovejšia, sú tí, ktorí podnikajú v sektore stravovania, umenia, zábavy a rekreácie," doplnil Kažimír.
Koronakríza spôsobila siedmim percentám domácností problémy a dostali sa do rizika. Podľa NBS sú pritom rizikové najmä domácnosti, ktoré už pred krízou mali vysoký podiel splátok k príjmu, pričom z nich sa do problémov môže dostať až tretina. „Situácia nie je veľmi kritická, ale je výrazná časť domácností, ktorá má nejaký problém," doplnil Šuster.
