Väčšia ochrana a kompenzácie pre zamestnancov. Viete, ako vyzerajú nové pracovné vzťahy?
Pracovná zmluva nemusí obsahovať všetky informácie. Presúva sa aj dôkazné bremeno pri niektorých pracovných sporoch
1/10 Medzi nové základné náležitosti pracovnej zmluvy patrí:
Zamestnávateľ je v pracovnej zmluve povinný dohodnúť len všeobecné podstatné náležitosti, a to: - druh práce a jej stručnú charakteristiku - miesto výkonu práce alebo miesta výkonu práce - deň nástupu do práce - mzdové podmienky, ktoré môžu byť dohodnuté aj v kolektívnej zmluve
2/10 Zamestnávateľ nemusí informovať zamestnanca o ďalších pracovných podmienkach:
Ak pracovná zmluva neobsahuje ďalšie pracovné podmienky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov: - spôsob určenia miesta výkonu práce - ustanovený týždenný pracovný čas - prestávky v práci - denný a týždenný odpočinok - pravidlá práce nadčas a jej mzdového zvýhodnenia - výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia - splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov - pravidlá skončenia pracovného pomeru - dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia - právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah
3/10 Akým spôsobom musia byť zamestnanci informovaní?
Informáciu o ďalších pracovných podmienkach zamestnávateľ poskytuje v listinnej podobe. Zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť aj v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí.
4/10 Pracovníci na dohodu o vykonaní práce musia byť o výkone práce informovaní najneskôr:
Lehota, v ktorej má byť zamestnanec informovaný o výkone práce pred jej začiatkom nesmie byť pri prácach na dohodu kratšia ako 24 hodín. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa pri zmene oznámených údajov poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených údajoch najneskôr v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.
5/10 Za nedodržanie lehoty hrozí zamestnávateľovi:
Ak dôjde k zrušeniu výkonu práce po lehote, za nedodržanie lehoty Zákonník práce trestá zamestnávateľa sankciou v podobe nároku zamestnanca na finančnú kompenzáciu. Zamestnancovi patrí v uvedenom prípade náhrada odmeny najmenej v sume 30 percent odmeny, ktorú by zamestnanec dosiahol, ak by sa práca vykonala.
6/10 Skúšobná doba u zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú:
U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Účelom uvedenej právnej úpravy je zabezpečiť, aby v prípade pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú kratšiu ako 12 mesiacov bola dĺžka skúšobnej doby adekvátna a primeraná predpokladanému trvaniu zmluvy a povahe práce.
7/10 Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu:
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu však nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
8/10 Nová podoba Zákonníka práce ochranu zamestnancov:
Novela zvyšuje ochranu zamestnancov. Majú totiž právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, nedodržaním podmienky výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, bezdôvodným neoprávneným narúšaním súkromia zamestnanca, neoprávneným zákazom zachovávať mlčanlivosť o pracovných podmienkach alebo zákazom vykonávať inú zárobkovú činnosť, ako aj v súvislosti s porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.
9/10 Za podanie sťažnosti nesmie byť zamestnanec trestaný:
Zákonník práce ustanovuje zákaz prenasledovania alebo iného postihu zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Ustanovuje aj právo zamestnanca obrátiť sa vo vyššie uvedených prípadoch na súd a domáhať sa právnej ochrany.
10/10 Kto dokazuje, že prepustenie zamestnanca, ktorý podal na zamestnávateľa sťažnosť, podnet alebo žalobu, bolo oprávnené?
Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ musí preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov.
Tvoj výsledok Veľa šťastia nabudúce
Zdroj: ShutterstockVeríme, že ste sa niečo užitočne naučili.
Tvoj výsledok Len tak ďalej.
Zdroj: ShutterstockVeríme, že ste sa niečo užitočne naučili.
Tvoj výsledok Gratulujeme!
Zdroj: ShutterstockVeríme, že ste sa niečo užitočne naučili.