Centrálne banky Českej republiky a Maďarska tento rok osemkrát znížili základné úrokové sadzby. Európska centrálna banka, ktorej menová politika sa týka aj Slovenska ako jediného člena eurozóny z regiónu Vyšehradskej štvorky, trikrát. Poľsko, ktoré ich nezmenilo od októbra 2023, argumentuje vysokou jadrovou infláciou, hoci je najnižšia z V4. Poukázal na to Inštitút stratégií a analýz (ISA).
Jadrová inflácia bola v septembri v Poľsku na úrovni 3,7 percenta, v Maďarsku 5,6 percenta. Z dostupných októbrových odhadov Eurostatu bola na Slovensku 4,3 percenta a v eurozóne 2,7 percenta.
Cenovú stabilitu strážia centrálne banky, nástrojom je zmena základnej úrokovej sadzby. Tá je v Poľsku v súčasnosti na úrovni 5,75 percenta. Ak by zostala dlhodobo nezmenená, rast ekonomiky bude v roku 2026 podľa odhadov PKO Bank Polski nižší o dva percentuálne body oproti scenáru s postupným uvoľňovaním sadzieb. Ich prvý pokles analytici očakávajú v druhom polroku 2025, avizoval ISA.
Inštitút pripomenul, že maďarská centrálna banka znížila základný úrok tento rok už osemkrát na aktuálnych 6,25 percenta. Ešte v septembri 2022 bol pritom na úrovni 13 percent, čo bol 22-ročný rekord. Podobne výrazne znížila sadzby národná banka v Česku, kde je základná sadzba v súčasnosti štyri percentá.
„Európska centrálna banka naposledy upravovala referenčnú sadzbu v októbri na 3,25 percenta. Ďalšie znižovanie sadzieb by mohlo prísť v decembri,“ doplnil ISA.
Ďalšie dôležité správy
