Podľa lídra bývalej sovietskej republiky to bude totiž znamenať stratu politickej nezávislosti. Tá je podľa neho úzko prepojená s ekonomickou nezávislosťou, ktorá sa má v rámci zväzu stratiť. Podľa zakladajúcich krajín totiž vznikne jednotný trh tovaru či práce.
Karimov v piatkovom otváracom prejave na medzinárodnej konferencii o potravinovej bezpečnosti v uzbeckom hlavnom meste Taškent iba potvrdil, že jeho krajina nemá na rozdiel od iných stredoázijských republík o vstup do zväzu záujem. Kedysi jeden z najväčších producentov bavlny v rámci Sovietskeho zväzu sa preorientoval na potraviny a podľa oficiálnych údajov je v tomto smere sebestačný. Krajina má navyše veľké zásoby zlata či zemného plynu.
Lídri Ruska, Bieloruska a Kazachstanu koncom mája v kazašskej Astane podpísali dohodu o vzniku Eurázijského zväzu. Zoskupenie po schválení národnými parlamentmi začne fungovať v januári 2015. Cieľom trhu s vyše 170 miliónmi obyvateľov je vytvoriť konkurenciu Európskej únii, USA a Číne. Eurázijská únia má postupne zahŕňať aj Arménsko, Kirgizsko a ďalšie postsovietske štáty.
