Keď zomrela nádej, že ministri eurozóny umožnia, aby Slovenská republika prijala svoje eurovalové záväzky s výnimkou, že Slovensko k ničomu zaväzovať nebudú, zomrela i nádej, že koaličné strany objavia zázračnú „domácu procedúru“, ktorou vyriešia svoju kvadratúru kruhu: ako eurozáväzok prijať a zároveň sa ho aj zbaviť.
Keďže vládna koalícia mohla záväzok buď prijať (čo bolo neprijateľné pre SaS), alebo odmietnuť (čo je neprijateľné pre SDKÚ, KDH a Most-Híd), v pondelok museli štyri vládne strany uznať realitu: bez toho, aby sa jedna strana sporu svojho stanoviska úplne vzdala, nemôže vláda Ivety Radičovej ďalej pokračovať. Preto sa jej predsedníčka v noci z pondelka na utorok zaoberala možnosťami, ktoré jej ešte zostali.
Premiérka mohla oznámiť, že v záujme toho, aby odvrátila izoláciu Slovenska, podáva demisiu ešte pred hlasovaním o eurovale. Čím by vyvolala rokovania, ktoré by umožnili schváliť jeho rozšírenie na prvý raz. Mohla tiež oznámiť, že ak euroval v parlamente neprejde, podá demisiu. Takúto možnosť by privítala predovšetkým strana Sloboda a Solidarita. Premiérka sa napokon rozhodla pre tretiu možnosť, ktorá celú ťarchu zodpovednosti za ďalší osud vlády preniesla na plecia Richarda Sulíka a koaličných poslancov.
Hlasovanie o eurovale spojené s hlasovaním o dôvere vláde malo poskytnúť poslednú príležitosť SaS, aby hlasovala za rozšírenie eurovalu s odôvodnením, že si želá pokračovanie koalície. V opačnom prípade z nej bude manifestačný vinník pádu vlády. A to bez ohľadu na to, koľkokrát a ako vehementne politici SaS verbálne odmietnu „prebrať zodpovednosť za rozpad vlády a návrat Roberta Fica“.
Svojej zodpovednosti sa nemôžu zbaviť ani neúčasťou na hlasovaní. Kto z hlasovania o dôvere vláde odíde, hlasuje za jej pád nohami, lebo každý člen parlamentu, ktorý nepodporí návrh na vyslovenie dôvery, vyjadrí kabinetu nedôveru. Nie je preto podstatné, či návrh vlády na vyslovenie dôvery zamietne hlasovaním, alebo tým, že sa hlasovania nezúčastní.
Vyhlásenie Igora Matoviča a Richarda Sulíka, že sa poslanci zo skupiny Obyčajných ľudí a poslanci za SaS na spojenom hlasovaní nezúčastnia, bolo preto oznámením o konci Radičovej vlády.
Kabinet, ktorý mohol padnúť už pri voľbe generálneho prokurátora či pri prenájme budovy pre košických daniarov, stroskotal na rozšírenom eurovale. Pretože o niekoľko mesiacov sa bude musieť slovenská reprezentácia vyrovnať so schválením trvalého eurovalu, dá sa to považovať aj za útek vpred. Neodvratné sa stane skutočnosťou o niečo skôr, než je to neodvratné.
