Chorvátsko i celá únia musia zvládnuť nápor masovej migrácie. Nesmú vznikať zádrhy a konflikty vážnejšieho rázu vo vnútri únie, ani medzi štátmi ležiacimi na preťaženej balkánskej migračnej trase. Úspech novej chorvátskej vlády, nech už ju povedie ktokoľvek, bude závisieť od jej schopnosti správať sa ako tímový hráč v únii, ktorú čakajú náročné záťažové skúšky.

Rozpačitý víťaz

Túto okolnosť neberú obe veľké chorvátske volebné koalície rovnako vážne. Obe nasmerovali predvolebnú kampaň na odlišné cieľové skupiny a podľa toho upravili rétoriku. K volebným urnám sa dostavili tri pätiny oprávnených voličov, čo je 2,3 milióna osôb. Zásadný duel o moc zviedla stredopravá Domoljubna koalicija (Koalícia vlastencov) so stredoľavou koalíciou Hrvatska raste (Chorvátsko rastie).

Tesným rozdielom troch alebo štyroch poslaneckých mandátov v novom 151-člennom Sabore (parlamente) si víťazstvo pripísali konzervatívci na čele s Chorvátskym demokratickým spoločenstvom (HZD) vedeným Tomislavom Karamarkom.

Prevaha víťazného HDS nad sociálnymi demokratmi SDP a nad ním vedeným zoskupením „Chorvátsko rastie“ je minimálna. Vážky sa priklonili na stranu HZD až po pripísaní troch mandátov ústavne vydelených pre Chorvátov v diaspóre. Sily oboch koalícií budú vzhľadom na pomer poslaneckých hlasov 59 ku 56 (prípadne 60 ku 56) vyrovnané. V oboch prípadoch primálo na dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny.

Tú môže poskytnúť jednému alebo druhému táboru vytvorenie koalície s treťou najsilnejšou stranou Most. Získala 19 mandátov a stala sa faktickým víťazom chorvátskej volebnej nedele. Sama určí, s kým uzavrie koaličnú dohodu a s kým bude vládnuť počas nastávajúcich štyroch rokov. Výroky šéfa HDS T. Karamarka typu „Vyhrali sme. Strana, ktorá získala najväčší počet hlasov, musí v budúcnosti viesť Chorvátsko“ majú minimálnu vplyv na tvorbu výkonnej zložky politickej moci v tejto štyriapolmiliónovej balkánskej krajine.

Šťuka menom Most

Strana Most je nováčikom na politickej scéne. Založili ju pred necelými troma rokmi v provinčnom prostredí južného Chorvátska. Z prostého pôvodu spravila cnosť a rozbehla volebnú kampaň ako nováčik nezašpinený intrigami, klientelizmom a korupčným podhubím etablovaného duopolu HZD – SDP. Prostý pôvod jej nebránil vytýčiť si ambiciózne ciele: prispieť maximálnou mierou k oživeniu hospodárstva cestou nekompromisných trhových reforiem.

Chorvátska ekonomika sa počas šesťročného útlmu scvrkla o trinásť percent a hoci sa už vrátila k miernemu rastu, má podľa Mostu na to, aby napredovala razantnejšie. Božo Petrov, 36-ročný šéf Mostu, pripadá svojim kritikom ako balkánsky stúpenec americkej neoliberálnej školy. V skutočnosti je vyštudovaným psychiatrom, čo mu dáva výhodu pri organizovaní novej strany, ktorá spravovala čítankovo transparentným spôsobom mesto Metkovič v okrese Dubrovnik-Neretva.

Po nečakanom úspechu v nedeľných voľbách sa mení na štátnika so silným pocitom zodpovednosti za osud štátu. Ako taký kladie potenciálnym koaličným partnerom z HZD alebo SDP tvrdé podmienky: nová vláda musí prijať program reformy právneho systému, verejnej správy, zlepšiť podnikateľské prostredie a zoštíhliť štátny sektor.

Každá z týchto reforiem sa bude musieť uskutočniť do istého termínu a pokiaľ sa nedodrží, požiada Most v parlamente o vyslovenie nedôvery vláde. „Vieme, že tak, ako sa veci majú, kontrolujeme parlament,“ vyhlásil B. Petrov vo verejnoprávnej televízii HRT a dodal: „Nové voľby budú oveľa lacnejšie ako cena za neschopnú vládu.“

Olej a voda

Chorvátska televízia a tlač informovali deň po voľbách o ponuke úradujúceho premiéra Zorana Milanoviča strane Most otvoriť so sociálnymi demokratmi koaličné rozhovory. Čarovným slovkom tu sú reformy. Všimla si ho aj Česká televízia, keď citovala Milanovičov návrh: „Tieto voľby jasne ukázali, že sami pokračovať nemôžeme. Hovorím prosto k tým, ktorí chcú reformy (Most) – tie dômyselné, pokročilé a inteligentné reformy, ktoré povedú Chorvátsko tam, kam patrí, ku krásam Európy – aby sa k nám pripojili ako rovnocenný partner“.

Z. Milanovič sa touto frazeológiou prezentuje ako zástanca neoliberálnych trhových reforiem, čím si pravdepodobne odcudzí ľavicové krídlo chorvátskej sociálnej demokracie. Povolebná Milanovičova SDP bude novým sebavedomým liberálom z Mostu názorovo bližšia ako opozičná stredopravá HZD, ktorá vyhrala voľby.

Jej zblíženiu s Mostom bráni prehlbujúca sa priepasť v hodnotovej sústave medzi oboma stranami. Kým Most vyznáva liberálnu filozofiu v hospodárskych i sociálnych otázkach, Chorvátske demokratické spoločenstvo HZD sa tento rok posúva ku konzervatívnym hodnotám v spoločenskej sfére života. Zavrhuje morálny relativizmus, prihovára sa za oživovanie národných tradícií a upevňovanie vlastenectva.

Z programového hľadiska ide o akýsi návrat ku koreňom spoločenstva HZD, keď sa pred vyše štvrť storočím Chorvátsko osamostatňovalo od Juhoslávie zvýrazňovaním všetkého národného a svojského. Za 26 rokov od júna 1989 však HZD pretkalo Chorvátsko pavučinou oligarchických štruktúr a jeho kázanie o starých osvedčených mravných základoch nie je vierohodné.

Paralely a odlišnosti s Orbánom

Predseda HZD Tomislav Karamarko nepredložil počas volebnej kampane hlboký očistný program strany, z čoho vyplýva, že pri obnovovaní tradičných duchovných hodnôt a vlasteneckých tradícií, pokiaľ to myslí vážne, bude používať staré štruktúry. Hoci sa s nimi ďaleko nedostane, nakročil ku konzervativizmu maďarského typu, ktorý sa odkláňa od neoliberalizmu k illiberalizmu.

To je pojem, ktorý maďarský premiér Viktor Orbán vysvetlil 5. februára na stránkach denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung tak, že znamená neliberálny, a nie antiliberálny. Orbán to uviedol v súvislosti s odmietaním premeniť Maďarsko na multikultúrnu spoločnosť, ako to podľa neho presadzuje Európska únia. Príval mimoeurópskych migrantov odvtedy maďarského premiéra utvrdil v presvedčení, že sú v takých vysokých počtoch pre Maďarsko pohromou, a nie prínosom.

T. Karamarka spája s V. Orbánom puto, o ktorom sa pred chorvátskymi voľbami nahlas nehovorilo. Strach z islamizácie opierajúci sa o spoločné dejiny a kroniky o expanzii osmanského Turecka cez Balkán do Uhorska. Obaja politici sa však odlišujú v prístupe k súčasnému migračnému toku.

Maďarský ministerský predseda drôtuje hranice, aby si vynútil presmerovanie balkánskej migračnej trasy mimo maďarské územie. Zablokoval tranzitný úsek cez Maďarsko a posunul trasu viac na západ, na územie Chorvátska a Slovinska. T. Karamarko nezahrnul do volebného programu HZD budovanie nových plotov, no voličom dal jasne najavo, že ak prevezme vládne kormidlo, postará sa o dôsledné regulovanie migračného prúdu cez Chorvátsko. Záhreb spustil 2. novembra po dohode s Belehradom a Viedňou kyvadlovú vlakovú prepravu migrantov cez chorvátske územie do Slovinska.

Chýba Plán B

Takýto systém bude T. Karamarkovi a jeho voličom vyhovovať dovtedy, kým bude plynulý a Chorvátsko ostane iba tranzitným územím. Sú to jednoduché a krátkozraké kalkulácie, ktoré zaúčinkovali na konzervatívnu vrstvu elektorátu a vyniesli HZD na prvé miesto vo volebnej súťaži. Utečenci vyhrali chorvátskym konzervatívcom voľby, no len v úzkom rámci status quo, keď v Chorvátsku žiada o azyl bezvýznamný zlomok prechádzajúcich státisícových davov. Víťazná strana nepreberala s voličmi záložný plán B pre situáciu, keby sa Chorvátsko zmenilo z tranzitnej na cieľovú, prípadne dlhodobo hostiteľskú krajinu.

Európska komisia nedávno vydala štúdiu (European Economic Forecast, Autumn 2015), že do konca budúceho roka by mali pribudnúť v EÚ ďalšie tri milióny migrantov. Nepriamo ňou nabáda členské štáty, aby sa na to pripravili. Skúsme si teraz, krátko po parlamentných voľbách, položiť otázku, ktorá chorvátska vláda by sa lepšie zhostila tejto úlohy. Či taká, ktorú by viedla islamoskeptická HZD, alebo taká, ktorú by riadil tandem predsa len flexibilnejších sociálnych demokratov s pragmatickým Mostom. Ten bude mať zhodou okolností pravdepodobne konečné slovo.

Autor je spolupracovník TRENDU.