Utajený svet lobingu: Ako funguje v skutočnosti?

Firma Ludvika Energy investovala do geologického prieskumu uránu pri Košiciach 20 miliónov eur. Nejde o ťažbu, ale len o zmapovanie uránovej základne v oblasti Jahodná. Prieskum sprevádzala nevôľa ľudí aj samosprávy.

Spor sa vyhrotil v januári tohto roka, keď ministerstvo životného prostredia rozhodlo, že predĺži lehotu na prieskumné práce. Problém prišiel v lete, keď Generálna prokuratúra predlženie prác zrušila a vyčítala ministerstvu, že do rozhodnutia nezapracovalo zamietavé stanoviská samospráv.

Minister Peter Žiga rozhodnutie akceptoval a boj medzi štátom a Ludvika Energy sa vyhrocuje. Firma sa vyhráža, že ak na prieskumné práce uránu nedostane viac času, bude sa snažiť náklady na investíciu vysúdiť.

Ministerstvo životného prostredia malo o osude sporu rozhodnúť do konca novembra. Tento termín sa posunul na 10. januára budúceho roku, keď majú byť doručené rozhodnutia obcí a mestských častí v okolí Košíc.

Tichý pomocník v pozadí

Kanadská firma si na pomoc najala dokonca lobistickú skupinu Neuropea, ktorej šéfuje Peter Papánek. Jeho firma pomáha svojmu klientovi hlavne pri sformulovaní tých "správnych" argumentov a je skôr pomocníkom v pozadí.

„Tím expertov pracuje na zozbieraní argumentačnej základne, pričom aktívne spolupracujeme aj s partnerskými agentúrami v zahraničí, ktoré už podobné spory so štátom riešili. Podarilo sa nám sústrediť veľké množstvo silných odborných argumentov, ktoré v kombinácii s podrobnou právnou analýzou zjavne posilňujú klientovu pozícii, či už v rovine uchránenia svojej investície, ale aj v rovine právnej istoty,“ reaguje na prípad P. Papánek.

Takto to prezentoval aj počas rokovaní s predstaviteľmi štátnej správy či samosprávy. Hoci aktivista proti prieskumu Ladislav Rovinský tvrdil, že lobisti sa s nimi nikdy nestretli a nekontaktovali.

Hľadanie prirodzených partnerov

Papánkova firma vystupovala napríklad aj pri téme zrušenia stravných lístkov. Pred dvoma rokmi sa hovorilo o ich dobrovoľnom zrušení. Vtedy predseda strany OĽaNO Igor Matovič navrhoval do novely Zákonníka práce zakomponovať možnosť, aby si viac ako 800-tisíc zamestnancov mohlo vybrať, či chcú gastrolístky alebo nezdanenú hotovosť.

Návrh pobúril odbory Asociáciu emitentov stravovacích poukážok. Jednu z foriem argumentov, ktoré používal šéf asociácie Štefan Petrík, bolo, že hodnota gastrolístkov sa rozpustí v mzde a reštaurácie môžu pre menší záujem o stravovanie ročne prísť o 209 miliónov eur.

P. Papánek hovorí, že pri tejto problematike si museli nájsť „prirodzených partnerov“, teda odbory a strany, ktoré mohli mať k téme pripomienky. Výsledkom bola analýza, ktorá zhodnotila dopady na rozpočet, hygienu práce či na biznis reštaurácií, ktoré žijú z denných menu. Návrh, ktorý mohol ohroziť gastráčový biznis, nakoniec cez parlament neprešiel.

Lobista nemusí iba hasiť vzniknuté problémy, užitočný môže byť pre firmy aj pri ich zrode. Senior partner lobistickej skupiny Fipra Patrik Zoltvány v aktuálnom vydaní týždenníka TREND vraví, že lobisti môžu vychytať "chyby" ešte vo fáze, keď sa zákon len píše úradníkmi na ministerstvách.

Menšia rada od lobistu: Stačí, aby sa vládna sféra otvorila a legislatívny zámer predložila verejnosti a dotknutým stranám ešte skôr, ako návrh zákona zavíta do pripomienkového konania.

Patrik Zoltvány Zdroj: Maňo Štrauch

Zákon o lobingu v nedohľadne

Oslovení lobisti, pochopiteľne, popierajú, že táto činnosť je spojená aj s korupciou a podplácaním. Ak by sa preukázal pokus o korupciu, podľa nich skončia reputačne nielen ako lobisti, ale uškodilo by to aj firmám.

Na druhej strane, korupcia nikdy nemôže byť vylúčená v prípadoch uplátkárstva zo strany klientov profesionálnych lobistov, ktorí môžu konať na vlastnú päsť a cez vlastnú sieť známostí. Plat lobistu nie je pre firmu zanedbateľný, preto firmy niekedy tieto služby vzdajú hneď na začiatku alebo to riešia vlastnými kapacitami.

Oddeliť nekalú činnosť od ako-tak kontrolovateľnej sa už dlho snažia rôzne pokusy o reguláciu lobingu. V účinnej forme sa to nepodarilo ani na bruselskej pôde. Problémom je definovanie, kto presne je lobista a ako jeho činnosť obmedziť. Slovensko na zákon o lobingu stále čaká, hoci pokusy tu tiež už boli.

Naposledy sa pokúšala rozvíriť tieto stojaté vody opozičná strana KDH, keď pred letom predložila návrh na zákon o lobingu. Mal stanoviť jasné pravidlá pre lobistov aj politikov. Podľa návrhu by mal lobista vykonávať lobing na žiadosť klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými mali byť verejní funkcionári a lobovať by mali zakázané. Rovnako by nesmeli prijať akúkoľvek výhodu od lobistu.

Aby sa odhalili aj ich siete, tak mali zverejňovať za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami. Aby sa lobista mohol realizovať, musel by sa zaregistrovať do zoznamu ministerstva vnútra. Zákon nakoniec v septembri parlamentom neprešiel a predseda KDH označil hlasovanie vládnej strany Smer-SD za dobrú správu pre korupčníkov. Vládna strana tvrdila, že ide o nekoncepčné riešenie.

Vážne snahy o presadenie zákona mala aj druhá Dzurindova vláda v roku 2005. Aj vtedy zákon nabúral na argumenty, do akej miery možno právne regulovať a vymedziť hranicu medzi bežným "ľudským kontaktom" a lobovaním.

Vtedy sa definovalo, že lobista môže vykonávať svoju činnosť len so živnosťou a ich zoznam bude viesť centrálny zoznam, ktorý bude spravovať Kancelária Národnej rady. Ak by sa teda lobista stretol v parlamente na káve s politikom, musel to oznámiť do desiatich dní. Zákon sa však mohol poľahky obchádzať, ak by sa lobing uskutočnil len pár metrov mimo parlamentnej pôdy.

Už v súčasnosti existujú rôzne modely regulácie lobingu a viaceré z nich už na Slovensku existujú. Ide napríklad o otvorené pripomienkové konanie či prístup k informáciám. „Čo nemáme, je regulácia, ktorá by riešila súčasnú asymetriu informácií o lobingu: teda zabezpečovala, aby informácie o lobujúcich napríklad kto, v koho mene, za akým cieľom, zdrojmi a aktivitami robí,“ vysvetľuje Emília Sičáková Beblavá z Transparancy International.

Ide napríklad o mnohé PR agentúry, o ktorých činnosti nemá verejnosť prehľad. Regulácia si však zrejme vyžiada aj peniaze. Načo?  „Aby mal regulátor kapacitu na identifikovanie a vymáhanie zákona u tých, ktorí budú hľadať kľučky a nebudú chcieť ísť cestou väčšej transparentnosti,“ dodala E. Beblavá.

Američania majú určený aj obed

Zákon nie je problém len Slovenska, ale aj drvivej časti Európy. Príslušná norma funguje len v Kanade, Poľsku, Slovinsku, Maďarsku a v špecifickej miere ho majú aj Američania. Riešením sú registre lobistov a záujmových skupín.

V Maďarsku bol po piatich rokoch zákon v roku 2011 upravený a záznamy v registroch sa už neaktualizujú. Po novom lobisti vystupujú ako sociálni partneri, ktorí môžu prispievať do prípravy legislatívy.

Vo Veľkej Británii sa rozhodli zverejňovať nie registre lobistov, ale stretnutia samotných poslancov s potenciálnymi zástupcami organizácií, ktoré mali záujem na ovplyvňovaní politických výsledkov.

Najprísnejšie definovaný zákon o lobingu majú Američania. Aj z dôvodu, že mnohé americké firmy podporujú politické strany. „Zákon je veľmi striktný. Napríklad akú sumu môže lobista minúť počas obeda s verejným predstaviteľom. Dôvodom boli aféry, ktoré sa v minulosti odhalili a finančné príspevky firiem na politiké kampane,“ vraví v rozhovore pre TREND senior partner z lobistickej skupiny Fipra Patrik Zoltvány.

Lobistické skupiny v USA musia vykázať všetkých svojich klientov, koľko im platia za služby a aký typ služby im poskytujú. Lobing dospel až do štádia, keď si firmy ako BP, Shell alebo Citigroup vybudovali kancelárie vo Washingtone, kde pracujú ľudia, ktorí sa zameriavajú len na public affairs, teda aj lobing. Okrem toho si objednávajú externých lobistov, ktorí sú tiež registrovaní v systéme lobistov.

Voľnú koncepciu definovania lobingu vytvoril aj Brusel v prípadoch komunikácie euroúradníkov s lobistami. Lobisti by sa mali registrovať napríklad v prípade stretnutí s europoslancami v špeciálnom registri. Problém je, že zápisy nie sú povinné a regulácia tak stráca opodstatnenie.