Utajené obchody

V rezorte obrany stačí, ak obchod dostane nálepku „preprava a uskladnenie vojenského materiálu“. TREND má kópiu jednej takej zmluvy k dispozícii, do redakcie ju poslal anonym. Ide o nákup komponentov pre štyri vojenské letiská.

Spoločnosť Willing má pre ne do konca roka zabezpečiť nový systém letovej prevádzky, hardvér, softvér aj licencie. Willing je zvolenská zbrojárska akciovka. Založil ju podnikateľ Miroslav Výboh, ktorý je označovaný za človeka v pozadí Smeru a blízkeho premiérovi Robertovi Ficovi.

Firma s armádou spolupracuje už roky. Na zákazke by tak nebolo nič čudné, keby... Keby riešenia pre letové prevádzky v skutočnosti nevytváral iný dodávateľ a ministerstvo transparentne uviedlo, prečo a na základe akého výberového konania obchoduje práve cez Willing ako sprostredkovateľa.

V súlade so zákonom

Zmluvu s Willingom na systém „záznam činnosti operátorov“ uzavrel ešte vlani Úrad pre investície a akvizície Ministerstva obrany (MO) SR. Dodávku má Willing uskutočniť v dvoch etapách, pričom inštaláciu na letiskách Sliač, Prešov, Kuchyňa a Zvolen naplánovali do konca novembra 2013. K zmluve existuje dodatok z augusta tohto roka, ktorým sa štát zaviazal zaplatiť Willingu takmer 1,4 milióna eur.

Ako sa k zákazke dostal práve Willing? „Ministerstvo obrany obstaráva tovary a služby na základe požiadaviek Ozbrojených síl v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,“ uviedla hovorkyňa rezortu Martina Balleková. Na otázku, či bola vypísaná súťaž alebo firmu oslovili priamo na základe predchádzajúcich skúseností, už MO neodpovedalo. Willing do uzávierky TRENDU stanovisko neposkytol.

V zmluve s Willingom je ako osoba, ktorá za zhotoviteľa zodpovedá za dielo, uvedený Jozef Jankovič. Je oprávnený rokovať aj s ministerstvom o technických parametroch. J. Jankovič nie je zamestnancom Willingu, ale spoločníkom a obchodným riaditeľom firmy R-SYS, ktorá vyvíja softvér a hardvér.

J. Jankovič hovorí, že ich ako subdodávateľa oslovil Willing. Záznam činnosti operátorov riadenia letovej prevádzky, na ktorom pracujú, má podľa neho pomôcť napríklad pri vyšetrovaní leteckých nehôd. Podobné riešenia R-SYS predáva i do zahraničia a firma vyhrala aj medzinárodný tender.
V R-SYS figurujú tí istí ľudia, ktorí v minulosti pôsobili v trenčianskej akciovke Ales. Tá pre vojenské letectvo dodávala komplexný systém Letvis na zabezpečenie základných úloh vzdušných síl.

Neverejné

Akú províziu si firmy rozdelia, je už záležitosťou ich vzájomného obchodného vzťahu, jej výšku nemajú prečo zverejňovať. Obchod sa tak môže stať menej prehľadný, ako keby štát nakupoval priamo od výrobcu.

Navyše, zmluva medzi MO SR a Willingom a ani jej dodatok nie sú prístupné v centrálnom registri, kde majú ministerstvá a štátne inštitúcie povinnosť zverejňovať, aké obchody uzavreli za peniaze daňových poplatníkov. Ministerstvo sa odvoláva na ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého sa nezverejňuje zmluva „týkajúca sa prevozu alebo uskladnenia vojenského materiálu, zbraní alebo streliva“. Zaujímavé v tomto kontexte je, že zmluvné dokumenty týkajúce sa Letvisu, teda základného systému na vojenských letiskách, MO v centrálnom registri zverejnilo.

V rezorte obrany je zrejme ešte veľa zmlúv, o ktorých existencii verejnosť nevie, lebo ich zakrýva paragrafom o citlivých skutočnostiach. V prípade obchodovania s Willingom nejde o prvý takýto dokument. MO SR podobne argumentovalo aj pri zmluve o stíhačkách MiG 29, na ktorých údržbe sa podieľa aj Willing. Na strojoch uskutočňuje takzvané kontrolno-obnovovacie práce (KOP). Spoločnosť pre TREND uviedla, že na MiG 29 pracovala v rokoch 2011 a 2012. Na jeseň sa pripravovala na KOP na ďalšej skupine lietadiel. Podľa ministerstva obrany za ne doteraz Willingu celkovo zaplatili 4,78 milióna eur.

Keď sa TREND v septembri pýtal, prečo zmluvy o KOP nie sú bežne dostupné v centrálnom registri, hovorkyňa ministerstva M. Balleková odpovedala rovnako ako teraz: „Dôvodom je, že predmetom je aj preprava a uskladnenie vojenského materiálu.“

Sporná zmena

Aj keď ministerstvá zmluvy automaticky nezverejnia s odvolaním sa na citlivé údaje, sú povinné ich po zaslaní infožiadosti poskytnúť, hoci s obmedzeniami. Tak je to aj v prípade rezortu obrany. Podľa zákona v súčasnosti existujú tri základné kategórie zverejňovaných zmlúv. Väčšinu musí štát zverejňovať v plnom rozsahu. O niektorých iba informuje s tým, že uvedie dodávateľa a sumu, za akú štátna inštitúcia nakúpila. Takúto možnosť využívajú najmä štátne podniky s odvolaním sa na to, že zmluva obsahuje obchodné tajomstvo. Do tretej kategórie, ktorú vyžíva MO, patria dohody obsahujúce štátne tajomstvo, teda sa o nich na verejnom internetovom portáli vôbec neinformuje. „Na základe žiadosti podľa infozákona je však štátny orgán povinný zmluvu sprístupniť s tým, že z nej vymaže citlivé informácie,“ poznamenal právnik Via Iuris Peter Wilfling.

Práve tento nástroj by chcel vládny Smer znefunkčniť. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský navrhol, aby úradníci nezverejňovali zmluvy, ktoré nie sú povinní automaticky zavesiť na web. Urobil to nenápadne cez návrh zákona o hospodárskej mobilizácii.

Chystanú zmenu si však všimli mimovládne organizácie a hromadnú nesúhlasnú pripomienku podpísalo do uzávierky TRENDU vyše sedemtisíc občanov. Minister pod tlakom cúval, no k sprísneniu ešte môže dôjsť. T. Malatinský sa s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom dohodol, že o nových pravidlách budú hovoriť v rámci pripravovanej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.