Podľa sťažovateľov novela zavádza minimálny dôchodok, ktorý má byť vyšší ako životné minimum, aby nebol dôchodca odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na strane druhej umožňuje zníženie tohto minimálneho dôchodku, ak bol dôchodca poistený aj v druhom dôchodkovom pilieri, čo sťažovatelia považujú za diskriminačné.
Zákonodarca argumentoval, že do fondu starobného poistenia neplatí občan plnú sadzbu starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov na starobné sporenie do druhého piliera.
Sťažovatelia argumentovali, že na základe novely sa právo na minimálny dôchodok stalo súčasťou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa Ústavy Slovenskej republiky. Preto prístup občanov k právu na minimálny dôchodok musí byť garantovaný v súlade so zásadou rovnosti, zásadou nediskriminácie a zákazom ujmy na právach pre uplatňovanie základných práv.
Podľa ich právneho názoru napadnuté ustanovenie spôsobuje, že právo na minimálny dôchodok bude občanom prístupné na základe nerovných a diskriminačných podmienok.
Okrem toho spôsobí niektorým občanom ujmu na ich práve na minimálny dôchodok iba z tohto dôvodu, že uplatnili svoje základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe jedným zo zákonom aprobovaných spôsobov. Podľa ich názoru na takéto rozdielne zaobchádzanie s dôchodcami iba preto, že sa rozhodli uplatniť svoje základné právo, a nerovnosť však neexistuje žiaden legitímny a ospravedlniteľný dôvod.
