Škandály sa na Slovensku len málokedy vyskytnú osihotene. Oveľa častejšie sa objavujú v zhlukoch, lebo prehnitosť jednej inštitúcie sa viaže na hnilobu v ďalších. Preto je vedľajším produktom škandálu vo vojenských tajných službách aj odhalenie, ako veci (ne)fungujú v Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ) či na Generálnej prokuratúre.
Podľa zákona tejto republiky nie je bezpečnostne spoľahlivý človek, ktorý vykonával činnosť v štruktúrach ŠtB či bývalej spravodajskej služby Československej ľudovej armády „alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami“.
Zo spisu, ktorý na požiadanie redaktorky Moniky Tódovej sprístupnil Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe, je evidentné, že prokurátor Jaroslav Kozolka s týmito štruktúrami spolupracoval „vedome“. Otázka, ako je potom možné, že ho NBÚ označil za bezpečnostne spoľahlivého, je nielen opodstatnená, ale aj opakujúca sa.
V roku 2008 novinári Gábor Grendel a Marek Vagovič našli v pražskom archíve doklady, z ktorých vyplynulo, že s bývalými štruktúrami spolupracoval riaditeľ NBÚ František Blanárik. Napriek tomu ho vtedajšia vládna koalícia nechala vo funkcii, lebo premiér Robert Fico povedal: „Ja neverím týmto spisom, jednoducho neverím.“Čo stačilo, lebo osobná nedôvera premiéra bola viac ako platný zákon. Bývalý riaditeľ F. Blanárik prežil vo funkcii nielen prvú Ficovu vládu, ale aj osem mesiacov vlády Ivety Radičovej. Teraz je z F. Blanárika poradca ministra obrany Martina Glváča.
Záhadu, ako mohol prokurátor J. Kozolka dostať previerku, keď to zákon neumožňuje, mal riaditeľ NBÚ Jozef Magala vysvetliť poslancom výboru na kontrolu činnosti NBÚ už minulý týždeň. No nevysvetlil, lebo sa vraj musel venovať inšpekcii z Bruselu. Vysvetľovať nevysvetliteľné určite nie je ľahké, a každý odklad je vítaný, lebo riaditeľ NBÚ na rozdiel od premiéra nemôže povedať, že on tým spisom jednoducho neverí.
Ďalšie Danglárove kresby nájdete v galérii
Pokiaľ ide o prokuratúru, tak je príznačné, že práve J. Kozolka dostal na starosť také kauzy, ako je tunelovanie v tajných službách, kauza Hedvigy Malinovej či „sabotáž“ poslancov pri nezvolení Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora. Na Generálnej prokuratúre je zamestnaných 118 prokurátorov. Z nich práve on dostal na stôl kauzy, ktoré sú extrémne dôležité pre vládnu stranu, pre jej ministra obrany a pre D. Trnku. Je zrejmé, že najväčšej „dôvere“ sa tam teší pracovník, ktorý podľa zákona vôbec nemal dostať bezpečnostnú previerku. A to už nie je o jednom prokurátorovi, ale o dvoch dôležitých ustanovizniach, ktoré inštitucionálne zlyhali.
