Obdobie pred vypuknutím koronakrízy bolo v USA spájané s prudkým nárastom produktivity, ktoré viedlo k predpovediam zlatého veku inovácií a rastu s lepšími technológiami a trendmi ako práca z domu.
Vplyvom pandémie však došlo v ekonomike k masívnej zmene, keď boli podniky nútené meniť dodávateľské reťazce a prevádzkové modely. V dôsledku toho prišlo k poklesu produktivity, ktorá dosahuje hodnoty blízko rekordných miním.
Pokles produktivity tiež súvisí s ťažkosťami pri hľadaní ďalšej veľkej myšlienky, pomalého šírenia nových technológií alebo nedávneho náboru v menej produktívnych pracovných miestach v sektore služieb.
Ako dodáva Jason Furman, profesor Harvardskej univerzity, pokles v produktivite znamená potenciálne vyššiu infláciu alebo slabší rast v budúcnosti.
Koniec ekonomiky s nízkou infláciou, nízkou nezamestnanosťou a nízkymi úrokovými sadzbami?
Pre rozhodnutia centrálnych bánk je kľúčové pochopiť, ako pandémia zmenila ekonomiku. Desaťročie predtým bolo charakterizované nízkou infláciou, ktorá koexistovala s nízkou mierou nezamestnanosti a nízkymi úrokovými sadzbami, čomu je s najväčšou pravdepodobnosťou koniec.
Ako povedal Joe Brusuelas, hlavný ekonóm v poradenskej spoločnosti RSM, bude to ekonomika s vyššími cenami, nižším rastom a zníženou produktivitou.
Okrem toho došlo k narušeniu v dynamike svetového obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine, ktorá spôsobila priemyselnú reorganizáciu. Tá môže počas jej priebehu udržať tlak na ceny, čím môže pôsobiť na politiku Fedu.
Nedávne projekcie Fedu predpokladajú dlhodobejší trend rastu HDP v USA na úrovni 1,8 percenta na báze upravenej o infláciu. To sa však môže zmeniť. Brusuelas dodal, že stredne veľké podniky investujú do spôsobov, ktoré by mali zvýšiť produktivitu a rast a zmierniť infláciu. Tieto účinky však prejavia najskôr o päť rokov.
To je dlhé obdobie, počas ktorého bude musieť FED čeliť zvýšeným inflačným tlakom spôsobenými vyššími úrokovými sadzbami, čo by mohlo ďalej spomaliť rast a dokonca odradiť niektoré potrebné investície.
