Podľa vysokopostaveného predstaviteľa USA zvyšujú diplomatický tlak na Srbsko a Kosovo, aby zabránili „metastázam násilia" po nedávnom vzplanutí násilia v regióne, kde má Rusko stále vplyv, píše portál denníka The Financial Times.
V decembri Srbi žijúci v Kosove postavili barikády a vyvolali uzavretie hraníc po tom, ako od nich Priština požadovala výmenu poznávacích značiek a preukazov vydaných Srbskom. Tento konflikt vyvolal vo Washingtone a Bruseli obavy, že Európa môže čeliť novej bezpečnostnej hrozbe v čase, keď je kontinent pohltený ruskou inváziou na Ukrajinu.
„Obávali sme sa metastáz násilia ... Posledná vec, ktorú si teraz ktokoľvek z nás želá, je kríza v tejto časti sveta vzhľadom na to, že máme neďaleko najväčšiu krízu od druhej svetovej vojny," povedal v stredu pre Financial Times predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí Derek Chollet.
Chollet, najvyššie postavený americký diplomat, ktorý navštívil tento región za posledných niekoľko rokov, označil decembrové udalosti za „vytriezvenie pre mnohých", čím zriedkavo priznal obmedzenia desaťročia trvajúceho diplomatického úsilia Washingtonu v regióne.
Spor trvá dve dekády, Slovensko Kosovo neuznáva
Kosovsko-srbský konflikt trvá už viac ako 20 rokov, a to v dôsledku násilného rozpadu bývalej Juhoslávie. Priština sa v roku 2008 jednostranne odtrhla a vyhlásila nezávislosť, čo uznali aj USA a väčšina krajín EÚ, Slovensko nie. Srbsko však tvrdí, že svoju bývalú provinciu nikdy neuzná ako nezávislú - s týmto názorom súhlasí aj komunita etnických Srbov žijúcich na severe Kosova.
„Nechceme byť v krízovej diplomacii. Najprv poznávacie značky, potom barikády, nechceme, aby sa na budúci týždeň dialo niečo iné," povedal Chollet.
Podľa neho sa naskytla vzácna príležitosť, keďže obe hlavné mestá sa dohodli, že otázku automobilových značiek odložia. Belehrad a Priština by mohli začať pracovať na dohode založenej na pláne predloženom Francúzskom a Nemeckom, ktorý by zaväzoval k vzájomnému rešpektovaniu jurisdikcií a spoločnej snahe o členstvo v EÚ.
„Myslím si, že existuje stredná cesta, ktorú môžeme dosiahnuť, inak by sme do toho neinvestovali takým spôsobom, ako sme investovali," povedal a dodal, že verí, že dohoda je uskutočniteľná, hoci odmietol uviesť časový rámec.
Chollet, ktorý ako mladý diplomat sprevádzal „mierového" vyslanca Richarda Holbrooka na jeho misiách na Balkáne v 90. rokoch vrátane Kosova, označil postupný prístup za možnú cestu vpred.
USA chcú vidieť Kosovo na ceste do euroatlantických štruktúr
Prvým krokom by bola normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom aj bez toho, aby sa navzájom plne uznali, ako to urobili iné krajiny.
„Prinajmenšom ako prvý krok je to spôsob, ako Kosovo nasmerovať na euroatlantickú cestu, na ktorej ho chceme vidieť."
Na dosiahnutie tohto cieľa by obe strany museli prejaviť ochotu ku kompromisu, povedal Chollet. Zatiaľ čo Srbi budú musieť nakoniec akceptovať určitú úroveň suverenity, Kosovo musí poskytnúť svojim etnickým srbským občanom väčšiu autonómiu, najmä formálne združenie pre obce so srbskou väčšinou na severe krajiny. V súvislosti s týmto združením povedal, že v stredu povedal kosovskému premiérovi Albínovi Kurtimu, že jeho zriadenie je „veľmi naliehavé". „Chápu, že je to dôležité," dodal Chollet.
Rusko ako rušivý element
USA si dobre uvedomujú rušivú úlohu Ruska, ktoré opakovane deklarovalo podporu svojmu slovanskému spojencovi Srbsku, povedal Chollet. Táto otázka sa dostala do nového svetla, keďže Srbsko, ktoré bolo dlho závislé od ruskej energie, začalo diverzifikovať svoje energetické zdroje a znižovať túto závislosť. Kosovská otázka tak zostala poslednou pákou, ktorú má Moskva na Belehrad, čo je aspekt, ktorý Washingtonu neunikol.
„Dôvodom, prečo chceme nájsť dohodu medzi Kosovom a Srbskom, je odstrániť túto páku zo strany Ruska," povedal Chollet. "Nemyslím si, že by sme mali túto páku preceňovať. Je reálna, ale priznávam, že nie je hnacím motorom toho, prečo to robíme."
Srbi na bombardovanie NATO nezabudli
Chollet vo štvrtok odcestoval do Belehradu, kde sa stretol s prezidentom Aleksandrom Vučičom a ďalšími politikmi v snahe zvýšiť povedomie o ruských dezinformáciách aj snahách o zbrojenie energetických väzieb.
Chollet uviedol, že USA chcú rozvíjať vzťahy so Srbskom napriek tomu, že v povedomí oboch strán stále doznievajú spomienky na bombardovanie Belehradu lietadlami NATO v roku 1999. Zatiaľ čo Kosovo pomenovalo bulváre po bývalom americkom prezidentovi Billovi Clintonovi a na letisku v Prištine predáva magnetky na chladničku s nápisom „Ďakujem, NATO", Srbsko odvtedy hlboko nenávidí Západ a nedôveruje mu.
„Je to úplne iná história ako v prípade Kosova, ale taký je prístup," povedal Chollet.
Predstavitelia USA spolu s nemeckou vládou v posledných mesiacoch zvýšili tlak na EÚ, aby urýchlila prístupový proces krajín západného Balkánu vrátane Srbska a Kosova do bloku. Washington tvrdí, že dôvera v tento proces motivuje vlády v regióne, aby sa naďalej prispôsobovali západným hodnotám, a že pomalé tempo integrácie prispelo v posledných rokoch k nestabilite.
„Európa môže urobiť oveľa viac a my ju o to žiadame," povedal jeden z vysokých predstaviteľov USA. „Proces rozširovania EÚ nevzbudil dôveru... ale myšlienka Európy stále áno."
Ďalšie dôležité správy
