Trh s dlhopismi vysiela nádejný signál o sile americkej ekonomiky, no zároveň vyvoláva aj poplach o neudržateľnosti vo financiách USA. Problémom je nárast sadzieb pri dlhopisoch s dlhšou splatnosťou, píše The Economist. Keď Federálny rezervný systém v marci 2022 začal zvyšovať svoju referenčnú sadzbu, úrokové sadzby vzrástli spolu s ňou. To pokračovalo pomerne stabilným tempom až do konca minulého roka, keď sa sadzby pri dlhopisoch ustálili. Potom v máji na prekvapenie mnohých investorov začali opäť stúpať. Nevykazujú žiadne známky spomalenia. Dňa 11. októbra dosiahol výnos desaťročných štátnych dlhopisov 4,7 percent, čo je takmer 16-ročné maximum.
Keďže ceny dlhopisov a ich výnosy sú navzájom inverzné, je to zlé pre investorov, ktorí podľa Bank of America trpia „najväčším medvedím trhom s dlhopismi všetkých čias“. Keď výnosy dlhopisov rastú, stúpajú aj náklady na financovanie amerického dlhu – v súčasnosti je to 26 biliónov dolárov. Vo fiškálnom roku, ktorý sa skončil 30. septembra 2023, úroky z amerického dlhu dosiahli približne 660 miliárd dolárov, čo je nárast zo 475 miliárd v predchádzajúcom roku.
Odhady rozpočtového úradu Kongresu (CBO) ukazujú, že federálny deficit sa v priebehu roka do 30. septembra zvýšil na dva bilióny dolárov (7,6 % HDP) z 900 miliárd (3,5 % HDP) v predchádzajúcom roku. Zástancovia jastrabej politiky varujú, že náklady na obsluhu amerického dlhu by mohli raketovo vzrásť a vytlačiť ostatné výdavky. CBO odhaduje, že aj za predpokladu poklesu sadzieb úroky amerického dlhu do roku 2028 dosiahnu rovný bilión dolárov alebo 3,1 percenta predpokladaného HDP – viac, ako sa vynaloží na obranu.
Takéto čísla strašia Washington. Existuje predpoklad, že Fed udrží svoj benchmark vysoko dlhšie. Platby úrokov ako podiel na HDP budú pravdepodobne naďalej rásť v dôsledku prehlbujúceho sa deficitu napriek lepším vyhliadkam rastu americkej ekonomiky. Rastúce sadzby však prinášajú aj strach z ďalšieho vydávania dlhopisov štátnej pokladnice a nedostatok chuti investorov na takéto cenné papiere, čo je ešte väčší dôvod na obavy, dodáva The Economist.