Ekonomická analytička a novinárka denníka The Financial Times Rana Forooharová vo svojom najnovšom článku spomína, ako sa vysmievala svojim kolegom, ktorí po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA predpovedali, že Spojené štáty sa jedného dňa rozdelia na samostatné štáty. Už sa však nesmeje.
Od finančnej krízy
Píše, že rozhodnutia Najvyššieho súdu v posledných týždňoch rozšírili trhliny, ktoré sa v Amerike otvárajú už roky. Nemajú korene len v Trumpových voľbách a progresívnom odpore k nim, ale možno ich vysledovať už od finančnej krízy v roku 2008.
Podľa Forooharovej politické rozhodnutia, ktoré odvtedy prijali republikáni aj demokrati (vrátane záchrany bánk namiesto vlastníkov domov a zníženia daní pre veľké korporácie), naštrbili dôveru v americké inštitúcie, ktorá je podľa prieskumu spoločnosti Gallup v súčasnosti rekordne nízka.
Verdikty Najvyššieho súdu
Analytička upozornila, že verdikty Najvyššieho súdu, najmä zvrátenie sporu Roe versus Wade, a nové obmedzenia schopností federálnych agentúr konať na národnej úrovni oslabia a rozdelia krajinu ešte viac. Môžu znemožniť federálnej vláde zaručiť jednotnú právnu úpravu v celej Amerike v základných otázkach, ktoré sú dôležité nielen pre občanov, ale aj pre investorov.
„Hovorím tu o podnikových reguláciách a štandardoch vykazovania, pracovných a environmentálnych pravidlách, rôznych druhoch ochrany spotrebiteľa a dokonca aj o tom, s akým druhom majetku možno obchodovať alebo nie. Len si spomeňte na všetko, čo reguluje federálna agentúra, akou je Agentúra na ochranu životného prostredia alebo ešte dôležitejšia Komisia pre cenné papiere a burzu. Zákonnosť a presadzovanie týchto pravidiel je teraz predmetom opätovného prerokovania v celej krajine v závislosti od toho, v ktorom štáte žijete," napísala Forooharová.
Poznamenala, že toto všetko deje v čase nárastu prípadov masovej streľby v USA (spolu s desivými rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré uľahčujú skryté nosenie zbraní), nekontrolovateľnej inflácie a na pozadí televíznych vypočutí v Kongrese o útokoch na Capitol Hill zo 6. januára 2021.
Tieto vypočutia podľa jej názoru uľahčia každému školákovi zistenie, že Amerika je krajinou, v ktorej sa ozbrojené vzbury môžu odohrávať a aj sa odohrávajú.
„To všetko vyvoláva ešte väčšiu otázku, o ktorej v súčasnosti diskutujú niektorí investori. Pokiaľ ide o otázky politického rizika a nestálosti, začínajú sa USA viac podobať na rozvíjajúci sa trh než na rozvinutú ekonomiku?" pýta sa Forooharová.
Politické riziko
Ďalej sa odvolala na Marka Rosenberga, zakladateľa a spoluriaditeľa výskumnej firmy GeoQuant, ktorý od januára 2013 denne sleduje rôzne miery politického rizika v Amerike a mnohých ďalších krajinách. V nedávnom liste klientovi poznamenal, že keď 4. júla oslavoval Deň nezávislosti, krajinu zasiahlo nové vysoké politické riziko. Bolo to spôsobené zvýšením čiastkových ukazovateľov vrátane rizika riadenia, sociálneho rizika a bezpečnostného rizika.
Hoci je americké politické riziko v celosvetovom porovnaní stále relatívne nízke (na 85. mieste zo 127 krajín sledovaných Rosenbergom), v súčasnosti je zďaleka najvyššie zo všetkých rozvinutých trhov.
Iba krajiny ako Turecko, Kolumbia, Mexiko a Izrael vyzerajú ako USA v rámci členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Rozvojová krajina
Ešte znepokojujúcejšia je skutočnosť, že zmena a nestálosť kľúčových ukazovateľov - vrátane rizík sociálnej a vládnej nestability, politického násilia a dokonca aj rizika pre demokraciu - spôsobujú, že USA vyzerajú oveľa viac ako rozvojová krajina než rozvinutá, nehovoriac o „údajnom vodcovi slobodného sveta".
Rosenberg to nazýva ako „EM-ification“ (EM - emerging market) americkej politiky, ktorú definuje ako „menej stabilnú formu politického konfliktu, v ktorom sú inštitúcie príliš slabé na to, aby jasne definovali alebo presadzovali pravidlá, čím sa zvyšuje sociálna polarizácia, ako aj politická a ekonomická neistota okolo kľúčových politických udalostí".
„EM-ification“ sa zintenzívnila za vlády Trumpa, ale zvýšila sa aj za súčasného prezidenta USA Joea Bidena, keď sa americký politický frakcionalizmus zhoršil. „Sociálne a inštitucionálne riziká v USA sú teraz viac podobné rizikám na rozvíjajúcom sa trhu než v najstaršej demokracii na svete,“ hovorí Rosenberg.
Samozrejme, nie všetky rozvojové trhy sú roztrieštené alebo na pokraji násilia, uviedla Forooharová s tým, že mnohé trhy vrátane Číny, Indie, Taiwanu, Poľska, Grécka a Filipín zaznamenali za posledné desaťročie zlepšenie skóre rizika.
Dolár je silný
„Zatiaľ čo politické riziko v USA vzrástlo, veľkosť a hĺbka amerických kapitálových trhov a obrovská sila spotrebiteľského trhu znamenajú, že to malo len malý alebo žiadny ekonomický vplyv. Dolár je silný a Spojeným štátom sa v posledných rokoch ekonomicky darí lepšie ako mnohým rozvinutým krajinám. Napriek tomu si ekonomiky a rezervné meny vyžadujú dôveru, aby sa im dlhodobo darilo. A dôvera je postavená na dôslednom dodržiavaní zásad právneho štátu. Nedávne radikálne rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú odrazom politickej polarizácie, jasne ukázali, že zákon sa nebude všade uplatňovať rovnakým spôsobom. Právny rámec, ktorý vás zaväzuje, bude závisieť od toho, kto ste a kde žijete. Čo by sa mohlo stať v krajine, v ktorej má hŕstka pobrežných štátov a niekoľko modrých v strede úplne odlišné rámce pre reguláciu podnikov, sociálne otázky, dane, prácu a životné prostredie? Chystáme sa to zistiť," konštatovala Forooharová.
Štiepenie bolo podľa jej slov niečo, o čom sa v USA len žartovalo. Ľudia hovorili o „Tex-ite“ alebo o hnutí za nezávislosť západných štátov známom ako „Cascadia“.
„Ozbrojený konflikt bolo niečo, čo sa dialo inde. Ale už nie. So zbraňami alebo bez nich sú teraz USA vo vojne samé so sebou," dodala Forooharová.