Patová situácia medzi Bielym domom a republikánmi v Kongrese v otázke zvýšenia dlhového stropu USA posunula najväčšiu svetovú ekonomiku na pokraj nesplácania dlhov. V Dánsku, ďalšej krajine s podobným typom nominálneho dlhového stropu však o jeho existencii takmer nikto nevie, poznamenáva CNBC.
Zatiaľ čo dlhový strop USA obmedzuje vládne pôžičky na konkrétnu sumu, väčšina ostatných ekonomík stanovuje limity dlhu ako percento HDP. Krajiny, ktoré sú súčasťou Európskej únie, sa podľa pravidiel stanovených v Maastrichtskej zmluve zaväzujú udržiavať svoj verejný dlh pod úrovňou 60 percent HDP a ročný rozpočtový deficit nižší ako tri percentá.
Dánsko je výnimkou. Limit dlhu má stanovený na pevnej nominálnej hodnote. Podľa docentky ekonómie na univerzite v Kodani Laury Sunder-Plassmannovej je to najmä preto, že dánsky dlhový strop bol navrhnutý v ústave a bol určený tak vysoko, aby sa nikdy nestal predmetom politických sporov. Vysvetlila, že dánska politická scéna je menej polarizovaná ako v USA, pričom v parlamente sú zastúpené dve veľké a tucet menších, ale nie bezvýznamných strán.
„Hoci určite existujú argumenty pre fiškálne pravidlá, väčšina vyspelých krajín si zvolila nezáväzné limity pre pomer dlhu k HDP (a deficitu) namiesto nominálnych súm, čo síce možno nie je dokonalé, ale aspoň sa tým predchádza takým diskusiám, aké teraz vidíme v USA,“ uviedla.
Formalita
Dánsky dlhový strop bol zavedený v roku 1993 po reštrukturalizácii vlády a bol stanovený na 950 miliárd dánskych korún (127 miliárd eur). Dánski politici ho považujú skôr za formalitu. Dánsko si v minulosti udržiavalo silnú fiškálnu pozíciu, ale po finančnej kríze v roku 2008 utrpelo značný deficit, čo si vynútilo zvýšenie dlhového stropu v roku 2010 na dva bilióny dánskych korún (269 miliárd eur).
Podľa Dánskej národnej banky je to vysoký limit pre malú krajinu s približne šesť miliónmi obyvateľov, ktorej štátny dlh na konci roka 2022 dosiahne len 323 miliárd korún. Dánsko vykazuje rozpočtový prebytok a jeho dlh za posledné desaťročie výrazne klesol.
Profesor financií na Copenhagen Business School Jesper Rangvid pre CNBC uviedol, že dánsky systém je štruktúrovaný tak, že politické rozhodnutia o fiškálnej politike sa obmedzujú na verejný rozpočet a každoročné výdavky, pričom dlhový strop je samostatnou formalitou.
„V tejto krajine sa o tom jednoducho nediskutuje, pretože to nie je téma, a to je, samozrejme, spôsobené tým faktorom, že vo vládnom rozpočte boli dlhé roky všetky tie prebytky, a preto dlh celé roky klesal,“ vysvetlil profesor telefonicky z Kodane. V Dánsku podľa neho vedú politickú diskusiu, keď sa rozhoduje o výdavkoch a daniach, no limit dlhu by to nemal obmedzovať, „čo je veľmi odlišné od USA, kde vedú každoročné diskusie o rozpočte, výdavkoch a príjmoch“.
Biely dom odoláva
V USA je aktuálne situácia taká, že Snemovňa vedená republikánmi chce rozsiahle škrty vo federálnych výdavkoch, má nové pracovné požiadavky pre príjemcov sociálnych dávok, žiada rozšírenie ťažby a produkcie fosílnych palív. Biely dom zatiaľ odoláva.
Ak sa demokratom a republikánom do 1. júna nepodarí prekonať patovú situáciu, USA prvýkrát v histórii nesplnia svoje záväzky. To by pravdepodobne malo vážne hospodárske dôsledky, pričom by krajina mohla vstúpiť do recesie, masového prepúšťania vo federálnej správe a kolapsu svetového akciového trhu.
Ďalšie dôležité správy
