V realitnej bubline, ktorá sa nafúkla v prvej časti uplynulého desaťročia, využili bankári nízku cenu peňazí a politickú podporu lacného bývania na to, aby v nebývalej miere rozčlenili a zamaskovali riziko úverov. Svet sa z morálneho hazardu spamätáva dodnes. Podobný proces pritom v súčasnosti prebieha v americkom poľnohospodárstve, píše v komentári pre agentúru Bloomberg profesor univerzity Yale Vikram Mansharamani.
„Potravinová bublina, podobne ako tá realitná, vyrástla zo systému, ktorý je zameraný na zvyšovanie efektivity prostredníctvom výroby veľkých objemov, čím sa znižujú ceny a zvyšuje spotreba,“ píše V. Mansharamani.
Prežitý systém
Profesor upozorňuje, že systém priamej štátnej podpory fariem, ktorý vznikol ako reakcia na sériu zlých úrod v 70. rokoch minulého storočia, neprešiel zmenou a dnes vytvára veľké množstvo dotovaných plodín (najmä kukurice, sóje či pšenice), ktoré nízkou cenou deformujú trh a vplývajú na nárast nezdravého stravovania v USA.
Vláda v 70. rokoch potrebovala motivovať farmárov, aby zvýšili produkciu a sľúbila dorovnať ceny, ak by klesli pod umelo stanovený strop. V konečnom dôsledku to viedlo k situácii, keď farmári mohli so ziskom predať neobmedzené množstvo plodín bez ohľadu na situáciu na trhu. Farmári tak boli motivovaní vyrábať a predávať plodiny za každých okolností.
Systém pretrval a viedol k dlhodobému zvyšovaniu produkcie, ktorá vrcholí v posledných rokoch. Americkí farmári plánujú v tomto roku obrobiť najviac pôdy od roku 1984, pričom kukurice by mali zasiať najviac od druhej svetovej vojny. Čistý zisk amerických farmárov v minulom roku prekročil 100 miliárd dolárov.
V. Mansharamani upozorňuje na paralelu so začiatkom finančnej krízy, kedy americká centrálna banka v reakcii na prasknutie internetovej bubliny v roku 2001 stlačila úrokovú mieru, čo znížilo cenu peňazí. To motivovalo bankárov vytvárať veľké množstvo lacného dlhu a spotrebiteľov naopak dlh konzumovať.
„Rovnako, ako sa bankári prestali starať o finančné zdravie svojich klientov, alebo aj o ich schopnosť dlh splatiť, farmári pod vplyvom vládnych programov prestali potraviny pestovať na prospech ľudí, ktorí ho jedia,“ píše V. Mansharamani.
Zlé kalórie zlacneli
Cena jedla sa sa za posledných 30 rokov znižovala v priemere o jedno percento ročne. Aj v dôsledku toho za rovnaké obdobie narástla priemerná denná spotreba kalórií približne o 18 percent, čiže približne o 400 kalórií. Nárast spotreby ale nastal najmä pri jedlách, ktoré sa vyrábajú zo štátom dotovaných plodín, teda napríklad pri nezdravých jedlách z múky a cereálií. Ich priemerná denná spotreba sa od roku 1980 zdvihla o 155 kalórií. Pri ovocí, ktoré čerpá rádovo nižšie dotácie, sa denná spotreba zdvihla v priemere o šesť kalórií. Pri zelenine ostala spotreba nezmenená.
V roku 2004 sa za jeden dolár dalo kúpiť 1000 kalórií zemiakových lupienkov, ale len približne 250 kalórií mrkvy. Podľa V. Mansharamaniho spôsobí zachovanie súčasného systému ďalší nárast obezity a výrazné zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť. „Ak budeme konať teraz, môžeme predísť tomu, aby lacné jedlo a narastajúce bruchá zvýšili budúce náklady na zdravotnú starostlivosť,“ píše V. Mansharamani.
Reforma systému sa ale v roku prezidentských volieb môže ukázať ako príliš náročná. Intenzívne poľnohospodárstvo bolo v posledných rokoch jednou z mála stabilne ziskových oblastí americkej ekonomiky a farmári by niesli reformy ťažko. Zmeny by tiež mohli otriasť zamestnanosťou v poľnohospodárskych štátoch.
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
