V pondelok Portoriko padlo do technického bankrotu, keď nezaplatilo splátku dlhu vo výške 58 miliónov dolárov a poslalo len 628-tisíc dolárov za úroky. „Táto udalosť sa zhoduje s naším presvedčením, že Portoriko nemá zdroje na vykonanie ďalších dlžných splátok,“ reagovala viceprezidentka ratingovej agentúry Moody`s Emily Raimesová.

Krajina čelí dlhu vo výške 72 miliárd dolárov, ktoré predstavujú 70 percent jeho HDP (s dlhom v dôchodkovom systéme je to viac ako 100 percent). S Gréckom tento ostrov spája prebujnená skorumpovaná administratíva, odliv firiem a ľudí do zahraničia, slabý takmer neexistujúci priemysel a export a čo je najdôležitejšie Portoriko je zviazané v menovej únii s niekoľkonásobne silnejším a výkonnejším susedom - Spojenými štátmi.

Američanov sa technický bankrot Portorika priamo dotýka, pretože Portoriko má postavenie nezačleneného územia USA, ide o takzvaný pridružený štát od roku 1898. Portoričania majú súčasne aj americké občianstvo. Nemusia síce platiť federálne dane, ale nemôžu voliť zástupcu do amerického Kongresu ani amerického prezidenta.

Kde sa začali problémy?

Portoriko ešte pred desiatimi rokmi veselo rástlo, žilo predovšetkým z amerických vojenských základní, turizmu a daňových úľav, ktoré mali lákať na ostrov americký biznis.

Lenže Američania začali na ostrove postupne zatvárať svoje vojenské aktivity a v roku 2006 sa skončili aj populárne daňové prázdniny. Veľa firiem sa preto presunulo na neďaleký daňový raj - Kajmanské ostrovy.

Ekonomika sa odvtedy prepadla o desať percent a dostala sa do hlbokej recesie, odkiaľ sa nevie vyhrabať dodnes. Jedným z dôvodov boli aj iracionálne zvýšené verejné výdavky, na ktoré štát jednoducho nemal.

Za posledných desať rokov sa zvýšili napríklad výdavky do školstva o 1,4 miliardy dolárov. Ekonóm by mohol povedať, že ide o investované peniaze, ale v prípade Portorika šlo skôr o míňanie v čase, keď sa školy zatvárali pre nedostatok žiakov. Podľa štatistík z roku 2012 žilo v chudobe až 56 percent detí. Vlani ostrov ohlásil, že zatvorí 100 verejných škôl, pretože za posledných 30 rokov poklesol počet žiakov o 40 percent.

Ekonomická recesia od roku 2005 spôsobila odliv ľudí do USA a populácia za posledných desať rokov klesla z 3,8 na 3,5 milióna obyvateľov. Odchádzajú predovšetkým vzdelaní, mladí a dynamickí ľudia, ktorí mieria za americkým snom. Príjmy z daní sa tak znižujú a rastúce dlhy ležia na pleciach stále menšieho počtu Portoričanov.

K tomu klesajú aj príjmy z turistiky – hlavného piliera portorickej ekonomiky. Dôsledkom prehlbujúcej sa biedy a rastúcej miery zločinnosti je úbytok turistov. V roku 2005 navštívilo Portoriko 3,7 miliónov turistov, vlani to bolo o pol milióna menej. Niektoré hotely preto museli zatvoriť.

Minimálna mzda prebraná z USA

Za situáciu na ostrove môžu z časti aj Američania. Mladí ľudia z Portorika odchádzajú, pretože sa v USA budú mať lepšie. Aj najchudobnejší americký štát Mississippi má o 50 percent vyšší HDP na hlavu ako Portoriko. V roku 2011 a 2012 odišlo z ostrova v každom roku priemerne 55-tisíc ľudí.

Momentálne žije v USA viac pôvodných Portoričanov ako v domovskej krajine – kým podľa štatistík žije v Portoriku 3,5 milióna ľudí, v USA žije až 4,9 milióna Portoričanov.

Ostrov je extrémne nekonkurencieschopný, pretože ho ničia zákony, ktoré platia v Spojených štátoch. Jedným z nich je zákon o minimálnej mzde, ktorá je v USA stanovená na úrovni 7,25 dolára na hodinu. Tú istú hodinovú mzdu musí dostávať aj Portoričan, hoci tejto cene nie je trh prispôsobený. Nezdravo nastavená vysoká minimálna mzda spôsobila, že kým v Portoriku zamestnanec pracujúci na full-time za minimálnu mzdu zarobí až 77 percent HDP na hlavu, v USA je tento ukazovateľ len na úrovni 28 percent.

Iracionálna „preplatenosť“ spôsobila, že firmy sa obávajú zamestnávať nových ľudí. Bez práce je, aspoň podľa oficiálnych čísel, takmer 13 percent miestnych. Neoficiálne odhady hovoria až o 40 percentách.

Na jednej strane nízke číslo zamestnaných spôsobuje strnulý pracovný trh, na druhej strane môže byť problémom aj motivácia hľadať prácu. Miestni totiž dostávajú z USA na ich pomery veľmi štedré sociálne dávky, ktoré sa krátili oproti Grécku len kozmeticky - nad ich výraznejším znížením sa uvažuje až od budúceho roka.

Denník The Washington Post napísal, že kým trojčlenná rodina dostane mesačne na týchto dávkach 1 743 dolárov, tak zamestnanec s minimálnou mzdou donesie domov v čistom len 1 159 dolárov, čo je o tretinu menej. Vysoké dávky teda demotivujú ľudí hľadať si prácu a radšej ostávajú doma.

Turistický raj sa dostal do „špirály smrti“, tvrdí portál Vox. Okrem emigrácie ľudí a teda aj nižšiemu výberu daní musela vláda prijať aj nepopulárne opatrenia. Jednou z nich je vyššia DPH, ktorú zvýšili zo siedmich na 11,5 percenta. Napriek tomu daňové príjmy klesajú, čo znemožňuje splácať dlh. Vyššie dane spôsobujú nespokojnosť ľudí, drahšie ceny pre turistov a oživenie cez vyššie zdaňovanie je tak skôr len zbožné prianie.

Ostrov poškodzuje aj taká maličkosť ako zákon ešte z roku 1920, ktorý je známy pod názvom Jones Act. Ten nariaďuje, že na ostrov je možné doniesť tovar len americkou loďou. Ten spôsobuje krajine dodatočné náklady pri dovoze. Príkladom je import tovaru z Európy alebo z relatívne bližšej Latinskej Ameriky. Normálne by loď vplávala do prístavu v Portoriku a tam vylodila tovar. Podľa zákona musia tovar najprv vylodiť na východnom pobreží USA a až následne sa nalodí na americkú loď, ktorá ho prepraví do Portorika.

Prečo by sa mali o problém starať Američania

Prameň problémov spôsobili štátne dlhopisy, ktoré si krajina bohato vydávala. Dlhopisy Portorika držia až v 40 percentách predovšetkým americké hedgové a investičné fondy, v ktorých si Američania súkromne šetria na vlastné dôchodky. Zvyšok držia buď miestni, alebo „laickí“ americkí investori, ktorí do kúpy týchto dlhopisov vložili svoje úspory. Aj to je dôvod, prečo by sa mali o osud Portorika zaujímať.

Dlhopisy boli pre investorov veľké pokušenie a zlatá baňa, pretože sú oslobodené od „triple“ daní - od federálnych, štátnych aj lokálnych. Investori si evidentne dostatočne nepreštudovali riziká a stav krajiny a straty boli na svete.

Čo bude s krajinou ďalejm je otázne. Zvláštny štatút Portorika znemožňuje krajine prijať pomoc napríklad od Medzinárodného menového fondu ako v prípade Grécka a rovnako nemá ostrov ani pravidlá pre bankrot podľa amerických zákonov.

Nemôže na záchranu devalvovať menu ako napríklad v kríze Argentína. Bude zrejme nutné, aby sa časť dlhu reštrukturalizovala. Teda buď sa časť dlhu odpustí, alebo sa zmiernia podmienky splácania.

Príklad tohto zadlženého ostrova možno Američanov donúti, aby reformovali deviatu kapitolu zákona o bankrote, ktorý umožňuje reštrukturalizáciu dlhu len americkým mestám a verejným inštitúciám (príkladom bol v roku 2013 Detroit), ale nie štátom. Výhodou Portorika je jeho veľkosť. Je dosť možné, že sa Američania na pomoc krajine nakoniec poskladajú, hoci v súčasnosti na to veľká politická vôľa nie je. Dôvodom sú aj vlastné dlhové problémy USA.

Portoriko však tlačí čas. V auguste musí splatiť ďalšiu časť dlhu vo výške 635 miliónov dolárov a v nasledujúcich 12 mesiacoch musí zaplatiť 5,4 miliardy dolárov. Ak sa nikto nechopí záchrany Portorika, je možné, že sa na krajinu zosypú stovky súdnych sporov s investičnými fondmi.