Závislosť Spojených štátov od ruského jadrového paliva predstavuje kritickú hrozbu pre národnú bezpečnosť a klimatické ciele. Myslí si to americká odborníčka na jadrovú energiu Kathryn Huffová, ktorá je zároveň vysokou predstaviteľkou Bidenovej administratívy. Naliehala na Kongres, aby poskytol finančné prostriedky na prestavbu domáceho dodávateľského reťazca a obmedzil dovoz z Ruska.
Pre Financial Times povedala, že je „veľmi znepokojivé“, že približne 20 percent paliva v amerických jadrových reaktoroch pochádza od ruských dodávateľov na základe dlhodobých zmlúv. Rusko kontroluje takmer 50 percent globálnej kapacity na obohacovanie uránu. Mnoho rokov úspešne pracovalo na podkopaní amerického jadrového dodávateľského reťazca. Na svetové trhy posúvalo lacnejšie produkty. „Je naozaj dôležité, aby sme sa zbavili našej závislosti, najmä od Ruska,“ doplnila K. Huffová.
Washington a jeho spojenci uvalili sankcie na ruský ropný a plynárenský priemysel po minuloročnej invázii Vladimira Putina na Ukrajinu, čo Moskvu stálo desiatky miliárd dolárov. Spojené štáty však nedokázal úplne zabrániť ruskému nukleárnemu gigantu Rosatom v predaji jadrového paliva a službách obohacovania uránu americkým a európskym prevádzkovateľom elektrární, pretože existuje len málo alternatívnych zdrojov dodávok. Na Západe existuje niekoľko takýchto dodávateľov, medzi nimi francúzske Orano a britsko-nemecko-holandské konzorcium Urenco. To však nestačí.
Dcérska spoločnosť Rosatomu Tenex je jedinou spoločnosťou na svete, ktorá poskytuje komerčný predaj nového typu paliva – uránu, ktorý je obohatený izotopom 235 na päť až 20 percent (HALEU), a môže poháňať novú generáciu menších a efektívnejších reaktorov.
Tam, kde sú dnes Američania
Bidenova administratíva požiadala Kongres o dodatočných 2,16 miliardy dolárov na podporu stratégie stimulovať spoločnosti so sídlom v USA, aby zvýšili kapacitu jadrového paliva. „V minulosti sme boli svedkami toho, že skládkovanie lacných ruských produktov obohateného uránu historicky skutočne poškodilo náš palivový cyklus a priviedlo nás tam, kde sme dnes,“ povedala K. Huffová.
Závislosť Západu od ruských jadrových produktoch zvyšuje cenu uránu a súvisiacich produktov; energetické spoločnosti medzičasom hľadajú alternatívne zdroje dodávok. Jadrový priemysel rastie, pretože Čína a iní rozširujú svoju flotilu reaktorov, aby splnili ciele znižovania emisií. K. Huffová uviedla, že ak majú USA splniť svoje klimatické ciele do roku 2050, je potrebné podpísať päť až desať zmlúv na výstavbu nových reaktorov. „V nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch musíme mať tieto zmluvy v rukách,“ dodala K. Huffová.
Spojené štáty úzko spolupracujú s Kanadou, Francúzskom, Japonskom a Spojeným kráľovstvom na zabezpečení dodávateľského reťazca a začali financovať niektoré projekty. Rozšírenie závodu na obohacovanie uránu spoločnosti Urenco v Novom Mexiku by malo byť dokončené do roku 2027. „Z právneho hľadiska sú ruské materiály stále dostupné, kupujú sa a predávajú,“ povedal Daniel Poneman, generálny riaditeľ spoločnosti Centrus, amerického dodávateľa jadrového paliva. „Ale politika okolo toho sa dramaticky zmenila a nie všetci, ale mnohí zo súčasných dovozcov ruského obohateného uránu by chceli prejsť k iným zdrojom dodávok,“ dodal D. Poneman.