Američania budú na konci budúceho roka po štyroch rokoch opäť stáť pred dôležitým rozhodnutím – koho vyšlú do Bieleho domu. V hre pritom nebude málo. V ideálnom prípade môžu zvoliť niekoho, kto zvládne takmer nemožné a zvráti bezprecedentný úpadok krajiny v posledných rokoch.
Zaostáva tunajšie školstvo aj infraštruktúra, hospodárstvo je dýchavičné a bez práce je podľa oficiálnej štatistiky 14 miliónov ľudí, v skutočnosti ešte o niekoľko miliónov viac. Zadlženie krajiny raketovo rastie. Spojené štáty po rokoch, keď boli motorom svetovej ekonomiky a keď sa mohli pokladať za biblické „svetlo sveta“, strácajú optimizmus a čoraz viac aj nádej.
Hlavný nepriateľ – ekonomika
Krajina sa tak nachádza na prelome. Ide o chvíľu, ktorá si žiada charizmatického vodcu s jasnou víziou a schopnosťou presvedčiť národ, že opätovná cesta k blahobytu a často možno aj „len“ k ľudskej dôstojnosti sa nezaobíde bez bolestivých a radikálnych krokov. Američania možno niekoho takého pred štyrmi rokmi hľadali v súčasnom prezidentovi Barackovi Obamovi. Jeden prieskum verejnej mienky za druhým, ale aj protestné hnutie Occupy Wall Street a Tea Party však ukazujú, že sa vo svojich očakávaniach sklamali. B. Obama akoby ani po troch rokoch v úrade nepochopil, že na to, aby bol americkým prezidentom, na rozdiel od predvolebnej kampane nestačí byť len dobrý rétor. Jeho pôsobenie v Bielom dome tak do značnej miery odmeriavajú intervaly medzi viac či menej závažnými prejavmi.
Také deklarácie dokážu zabezpečiť novinové titulky a miesto v médiách, menej už praktické výsledky. Príkladom je niekoľkostomiliardová iniciatíva na tvorbu pracovných miest, ktorú B. Obama predstavil v hlavnom vysielacom čase na spoločnom zasadaní obidvoch komôr amerického parlamentu. Len o niekoľko týždňov neskoršie prezidentov návrh v Kongrese však spektakulárne stroskotal. Pravda, neznamená to, že by šéf Bieleho domu nemal výsledky. A nepatrí medzi ne len jeden z mála svetlých okamihov pre bežných Američanov v tomto roku – jarné dopadnutie a zabitie šéfa teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Úspešná akcia ukázala, že B. Obama sa nebojí riskantných krokov a že disponuje mierou cieľavedomosti a odhodlania, ktorá jeho predchodcovi Georgeovi W. Bushovi podľa všetkého chýbala.
Američanom však u súčasného šéfa Bieleho domu chýba vlastnosť, ktorou sa G. W. Bush honosil – schopnosť razantného rozhodovania, schopnosť buchnúť do stola a trvať na svojej predstave riešenia problémov. B. Obama vo svojej túžbe po kompromise často pôsobí, že je iba vo vleku udalostí a rozhodnutie necháva na iných. Zreteľne to bolo vidieť pri kostrbatom riešení letnej krízy okolo zvýšenia stropu pre štátny dlh, ktorá nakoniec Spojené štáty stála zníženie hodnotenia schopnosti plniť svoje záväzky.
Napriek tomu B. Obama môže byť jedným z mála Američanov, ktorí do budúceho roku hľadia – hoci len s miernym – optimizmom. Republikáni, ktorí svojou nezmieriteľnosťou voči prezidentovi nesú svoj diel viny za stav krajiny, proti nemu postavili skupinu kandidátov, ktorá zatiaľ pôsobí ako B tím, ak práve má svoj deň. Vo chvíli, keď by radi mali k dispozícii niekoho formátu a charizmy Ronalda Reagana, nemajú zatiaľ poruke nič lepšie, než je často rozpačitý, rozporuplný bývalý massachussetský guvernér a multimilionár Mitt Romney, ktorý má od svojho vstupu do volebnej kampane stále zhruba rovnakú podporu a budí len malé nadšenie u svojich spolustraníkov.
Obama vs. Romney
No M. Romney má v súčasnosti k nominácii najbližšie. Doterajšie republikánske zápolenie sa totiž nesie v znamení hľadania alternatív k Romneymu. Preto republikáni aj médiá, ktoré deficit nadšenia voči konštante medzi republikánskymi uchádzačmi cítia, s viac či menej zjavným nadšením v auguste uvítali vstup rázneho texaského guvernéra Ricka Perryho do kampane. Muž, ktorý sa honosí nízkou mierou nezamestnanosti vo svojom štáte, sa zdal lepšou voľbou do okamihu, než začal hovoriť. Z jeho vystúpení v televíznych debatách bolo až bolestivo vidieť, že v mnohých otázkach tápe, často ani nepôsobil príliš bystro a pohotovo. R. Perry tak začal strácať a do tejto chvíle sa aj napriek snahe oživiť kampaň nespamätal. Na jeho miesto rýchlo nastúpil svojrázny bývalý šéf reťazca Godfather’s Pizza Herman Cain. Až čas však ukáže, či sú jeho súčasné úspechy v prieskumoch verejnej mierky trvalejšieho rázu. Zatiaľ to vyzerá, že republikáni sú odsúdení skúsiť to s M. Romneym, ktorý by sa mohol stať prvým mormónom v Bielom dome.
Za rok, ktorý zostáva do volieb, sa môže veľa zmeniť, no vstup ďalšieho mena do súboja je čoraz menej pravdepodobný. B. Obama však ani napriek rozpačitosti republikánskeho poľa nemá vyhraté. Jeho hlavný súper sa v tejto chvíli nevolá Mitt Romney ani nejako inak, ale ekonomika. Najmä vysoký počet ľudí bez práce. Ak sa to do volieb výrazne nezmení – a nič tomu zatiaľ nenasvedčuje –, je nemalá pravdepodobnosť, že budúci americký prezident bude po štyroch rokoch opäť republikán. Oveľa dôležitejšie bude, či to bude niekto, kto dokáže postaviť Spojené štáty na nohy.
Je to nádej obklopená oceánom pesimizmu, ktorý najlepšie vystihujú slová amerického sociológa Carla Boggsa. „Politický systém – merané prakticky akýmkoľvek súborom kritérií – sa nachádza (v potenciálne terminálnom) stave entropie, odtrhnutý od potrieb a ašpirácií veľkej väčšiny ľudí. Občianstvo – práva a záväzky s ním spojené – upadlo na nepoznanie,“ napísal už v roku 2001.
O desať rokov neskôr by možno volil ešte o niečo príkrejšie slová.
Autor je spravodajca ČTK v USA.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Profimedia.cz
