„Myslím si, že jedným z ponaučení z nedávnej histórie je to, že keď sú Rusi vo vašom dome, je niekedy veľmi ťažké ich prinútiť odísť," povedal Blinken novinárom, informovala agentúra AFP.
„Zdá sa mi, že kazašské úrady a vláda určite majú kapacitu na to, aby sa primerane vysporiadali s protestmi, aby to urobili spôsobom, ktorý rešpektuje práva protestujúcich a zároveň zachováva zákon a poriadok, takže nie je jasné, prečo cítia potrebu akejkoľvek vonkajšej pomoci," povedal Blinken.
Vyzval zahraničných vojakov a kazašské úrady, aby „dodržiavali medzinárodné štandardy ľudských práv".
Mierové riešenie
Blinken, ktorý hovoril so svojím náprotivkom z Kazachstanu, opätovne vyzval na rešpektovanie pokojných protestov, slobody médií a zapnutie internetu v krajine. „Situáciu sledujeme so skutočným znepokojením a povzbudzujeme všetkých, aby našli mierové riešenie," povedal Blinken.
Masívne protesty
Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v Žanaozene na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu. Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami. V dňoch 4. a 5. januára došlo v Alma-Ate k zrážkam demonštrantov s bezpečnostnými silami, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zranených. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.
V reakcii na situáciu kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev požiadal 5. januára o pomoc Ruskom vedenú Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). V piatok potvrdil, že do Kazachstanu začali prichádzať jednotky zjednoteného mierového kontingentu vojsk ODKB, aby „pomohli dať všetko do poriadku". Tokajev taktiež oznámil, že bezpečnostným zložkám dovolil strieľať do „teroristov" bez varovania.
