Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania nezmenila úrokové sadzby. Kľúčový úrok v eurozóne tak zostáva na 1,25 percenta. Rada guvernérov nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostáva na 0,50 %, ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá je stále na úrovni 2 %.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet nesignalizoval, že banka v júni zvýši úrokové sadzby. To malo za následok prudký pokles spoločnej európskej meny, ktorá oslabila viac než o 1 cent. Kurz eura sa tesne pred oznámením rozhodnutia Rady guvernérov ECB nachádzal na úrovni 1,4833 dolárov za 1 euro. Počas Trichetovej tlačovej konferencie, klesol na 1,4710, čo znamená v porovnaní so stredajším večerom oslabenie o 0,8 percenta.

Investori očakávali, že Trichet bude na tlačovej konferencii hovoriť o ,,veľkej ostražitosti" (strong vigilance) ohľadom inflácie. Prezident ECB v marci použil toto slovné spojenie, aby signalizoval aprílové zvýšenie sadzieb. Oživil tak frázu, ktorú banka používala počas cyklu sprísňovania menovej politiky v rokoch 2005 až 2007 mesiac pred zvýšením sadzieb.

Trichet však namiesto toho povedal, že ECB bude ,,veľmi pozorne monitorovať" riziko zvýšenia inflácie, než sa rozhodne pre ďalšie sprísnenie menovej politiky. Podľa maklérov to znamená, že ECB nezvýši úrokové sadzby skôr než v júli.

Rada guvernérov minulý mesiac prvýkrát od júla 2008 zvýšila úrokové sadzby, aby utlmila infláciu. Kľúčový úrok sa v apríli zvýšil o štvrť percentuálneho bodu z rekordného minima 1 na 1,25 %. Medziročná miera inflácie dosiahla v apríli 2,8 %, čo je výrazne nad cieľom ECB udržať medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien tesne pod 2 %.

,,Naďalej vidíme narastajúce inflačné tlaky, hlavne zo strany cien energií a komodít," uviedol Trichet. Upozornil, že tempo rastu spotrebiteľských cien v najbližších mesiacoch zostane výrazne nad 2 %.

Podľa Tricheta menová politika v eurozóne zostáva ,,akomodatívna", čo znamená, že naďalej stimuluje rast ekonomiky regiónu a podporuje tvorbu pracovných miest. ECB bude ,,veľmi pozorne sledovať všetky trendy s ohľadom na riziká" zrýchlenia inflácie.

Na otázku, či Rada guvernérov pri rozhodovaní o nastavení úrokových sadzieb prihliadla aj na problémy okrajových štátov eurozóny, Trichet odpovedal: ,,Rozhodne nie. Naším mandátom je udržovanie cenovej stability v eurozóne ako celku."

Vyššie úroky môžu prehĺbiť dlhové problémy, ktoré majú okrajové krajiny eurozóny ako Grécko, Írsko a Portugalsko. Na tieto krajiny však pripadá len zlomok z celkového hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny a ECB už viackrát dala jasne najavo, že jej ide o cenovú stabilitu v eurozóne ako celku.

Najväčšia ekonomika eurozóny Nemecko je na rozdiel od problémových krajín vo vynikajúcej kondícii a rýchlo rastie, s čím je spojené aj zrýchľovanie inflácie. Trhy preto očakávajú, že ECB bude ešte v tomto roku pokračovať vo zvyšovaní úrokov. Informovali o tom ECB, Reuters a AP.

Foto na titulke - Flickr