Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v roku 2019 trestne stíhal za extrémistickú kriminalitu 112 osôb, 107 bolo Špecializovaným trestným súdom (ŠTS) odsúdených. Oproti minulému roku ide o nárast počtu odsúdených. Konštatuje to správa špeciálneho prokurátora o činnosti ÚŠP za minulý rok, ktorou sa uplynulý týždeň zaoberal parlament. Štyria odsúdení páchatelia extrémistickej kriminality boli podľa úradu mladiství. „Prokurátori stále narážajú na skutočnosť, že veľká časť odbornej a laickej verejnosti nepovažuje niektoré druhy extrémistických konaní za závažné či nebezpečné, a to najmä verbálne trestné činy," skonštatoval úrad v správe.
Úrad upozorňuje na významný počet trestných vecí spáchaných vo virtuálnom priestore, a to na sociálnych sieťach alebo v rôznych komentároch pod elektronicky zverejnenými článkami. Podľa ÚŠP to súvisí s etablovaním využívania internetu. „Nebezpečenstvom takého konania je relatívna anonymita páchateľov počítačovej kriminality, ich odhalenie zložitými dôkaznými prostriedkami (zaistenie počítačových údajov, intervencia znalcov z odboru elektrotechniky, informatiky). Prístup k počítaču či mobilu majú aj mladí ľudia, prípadne ľudia s menším životným rozhľadom, aj títo môžu byť extrémistickými prejavmi na internete negatívne ovplyvnení, čo zvyšuje nebezpečnosť konania páchateľov," podotkol úrad.
Vyšetrovateľ navrhuje väzbu pre troch zadržaných extrémistických hudobníkov
ÚŠP eviduje v oblasti extrémistickej kriminality za rok 2019 najviac prípadov vo veci trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Ďalej šlo o trestné činy výroby, rozširovania, prechovávania extrémistických materiálov, trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia či trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Drvivá väčšina bola podľa ÚŠP motivovaná pravicovou - fašistickou, nacistickou a neonacistickou ideológiou.
Správa upozorňuje, že prokurátori nezriedka evidujú aj na strane príslušníkov Policajného zboru snahu zľahčovať niektoré prípady extrémistickej kriminality a presadzovať názory, ktoré nekorešpondujú s odbornými a ustálenými postupmi v trestnom konaní. Zároveň sa podľa správy obracajú na ÚŠP občania žiadajúci preveriť mnohé nenávistné prejavy proti chráneným skupinám obyvateľstva či voči jednotlivcom. ,,Občania si uvedomujú, že v prípade neposkytnutia ochrany poškodeným či verejnosti v danej oblasti nenávisť a jej vplyv na ústavné zriadenie môže gradovať," konštatuje správa.
Upozorňuje tiež, že v roku 2019 naďalej dochádzalo k radikalizácii časti slovenskej spoločnosti. „Páchatelia naďalej prezentujú jednoduché nenávistné riešenia, spojené s potláčaním práv menšín (Rómovia, židovská komunita, moslimovia, ako špecifická skupina aj utečenci/migranti), využívajú aj naďalej notoricky známe aspekty slovenského historického vývoja - opierajú svoje súčasné konanie o názory a myšlienky, ktoré dominovali počas existencie Slovenského štátu 1939 - 1945," píše sa v správe. Za zarážajúce úrad označil to, že veľké množstvo slovenských páchateľov sa hlási k čisto nacistickej ideológii tretej ríše bez ohľadu na počet obetí a rozsah škôd, ktoré boli vtedy týmto režimom spôsobené, a na to, že jeho obeťou boli aj slovanské národy.
