Úpadok intelektuálov a čo zlé sa deje, keď rodičia obskakujú deti každú sekundu

Počas posledných desaťročí sa vyvinul nový druh rodiča – má tendenciu tejto sociálnej úlohe venovať až nezdravé množstvo času. Poskytuje svojim ratolestiam len malú autonómiu, vyvíja príliš veľký tlak na to, aby dosiahli športový, akademický či osobný úspech, zároveň minimalizuje u nich pravdepodobnosť neúspechov, sprevádza ich prakticky všade a rozhoduje v mnohých aspektoch ich života aj vo vyššom veku. V angličtine na to používajú výraz overparenting, teda nadmerné rodičovstvo.

Keď dieťa takýchto rodičov zabudne v škole zošit, naštartujú auto a okamžite do školy zájdu. Nemajú problém dokončiť ich domáce úlohy, aby boli perfektne napísané. Sú schopní konfrontovať učiteľov, ak ich deti majú pocit, že boli ohodnotené nespravodlivo. Veria, že ich deti majú vždy pravdu.

Hoci to môžu rodičia myslieť úprimne a naozaj to robiť zo snahy dopriať svojmu dieťaťu to najlepšie, zabraňovať akýmkoľvek prípadným zlyhaniam v detstve hyperaktívnou rodičovskou asistenciou môže negatívne ovplyvniť ich rozvoj. „Dokonalý život“ ich v budúcnosti nenaučí zvládať frustráciu ani správne regulovať svoje emócie, upozorňuje psychologička na portáli The Conversation.

Okrem iného z výskumov vyplynulo, že mladí ľudia, ktorí mali alebo stále majú rodičov-stíhačky, často zažívajú pocity depresie a stresu či menšiu spokojnosť so životom. Nadmerné rodičovstvo má negatívne psychologické vplyvy aj na samotných rodičov.

Riešením rozhodne nie je svoje deti úplne ignorovať. Žiaducim stavom je nájsť rozumnú mieru rodičovskej lásky a náročnosti a dosiahnuť optimálnu úroveň zapojenia rodičov do života dieťaťa.