Univerzita Komenského (UK) v Bratislave naďalej odmieta novelu vysokoškolského zákona, ktorú predstavil vo štvrtok (9. decembra) štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovít Paulis.
Univerzita oceňuje, že ministerstvo uznalo, že návrh zákona predložený do medzirezortného pripomienkového konania zakladal riziko priamej politizácie univerzít.
Nespokojnosť s finálnou verziou
„Finálna verzia návrhu zákona však naďalej obsahuje nekoncepčné a nesystémové zásahy do samosprávnosti vysokých škôl,“ vyplýva zo stanoviska UK, ktoré pre TASR poskytla hovorkyňa univerzity Lenka Miller. Nový koncept podľa najväčšej slovenskej univerzity odníma iniciačné právo nominovať členov správnej rady akademickému senátu.
„Správne rady majú rozhodovať o nakladaní s majetkom vysokej školy a fakticky o fungovaní univerzity. Spôsob ich voľby je pomerne komplikovaný, čo na jednej strane redukuje riziko priamej politizácie, na druhej strane však prináša množstvo ďalších problémov,“ píše sa v stanovisku.
Asi najdôležitejšou otázkou podľa univerzity je, či sa týmto mechanizmom podarí pre verejné vysoké školy vygenerovať tímy správnych rád s dostatočnými znalosťami, skúsenosťami a hlavne motiváciou pravidelne sa stretávať a vyjadrovať sa k množstvu dokumentov, ktoré budú musieť vyhodnotiť.
B. Gröhling: Zmeny v novele zákona o VŠ vychádzajú z analýz a štúdií
Novela zvýšeniu kvality nepomôže
Proces prijímania tohto zákona podľa UK opakovane porušil pravidlá legislatívneho procesu, ako aj základné pravidlá korektnej diskusie.
„Konštatujeme, že konsenzus vysokoškolského prostredia na zmene právnej úpravy, po ktorom volajú medzinárodné dokumenty, ako aj napríklad správa OECD, dosiahnutý nebol. Takáto právna úprava je nielen v priamom rozpore s avizovaným cieľom reformy vysokých škôl – zvýšením ich kvality, ale je nástrojom destabilizácie a rozvratu akademického prostredia," uvádza sa v stanovisku UK.
Paulis informoval, že na najbližšie rokovanie vlády ide upravený návrh reformy vysokých škôl, pričom do zákona zapracovali viaceré zásadné pripomienky.
Ide napríklad o povinnosť verejného vypočutia kandidátov pri voľbe členov správnej rady, schvaľovanie kandidáta na rektora volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou členov zhromaždenia či zverenie schvaľovania niektorých riadiacich procesov do právomocí akademického senátu.
