Nemecký minister financií Christian Lindner v utorok naznačil svoju podporu plánu na zhabanie zahraničných aktív ruskej centrálnej banky. Takto získané finančné prostriedky by mali slúžiť na povojnovú obnovu Ukrajiny, píše Euractiv.
Zmrazili aktíva za 300 miliárd
Na svete boli v dôsledku ruského vpádu na Ukrajinu zmrazené ruské devízové rezervy a zlato v hodnote 300 miliárd dolárov. „Som politicky otvorený myšlienke zhabania zahraničných aktív ruskej centrálnej banky. V rámci G7 a EÚ sme o tom už diskutovali a na stole už sú aj nejaké návrhy,“ povedal na tlačovej konferencii Lindner. „Pokiaľ ide o súkromný majetok, musíme zistiť, čo je právne možné. Musíme rešpektovať právny štát, aj keď máme dočinenia s ruskými oligarchami,“ dodal.
Podobné výzvy zazneli aj z úst šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella a predsedu Rady EÚ Charlesa Michela. „Ja osobne som absolútne presvedčený, že je nesmierne dôležité (ruské) aktíva nielen zmraziť, ale aj umožniť ich konfiškáciu, aby boli k dispozícii na obnovu tej krajiny (Ukrajiny)“, povedal Michel 5. mája pre agentúru Interfax-Ukrajina.
Škody za 600 miliárd
Začiatkom mája zverejnila Únia plán povojnovej obnovy Ukrajiny, pričom podľa ukrajinských úradov bude na obnovu vojnou zničenej krajiny potrebných 600 miliárd dolárov. Aj preto politikom na oboch stranách Atlantiku padol zrak na 300 miliárd zmrazených aktív ruskej centrálnej banky.
Nie všetci súhlasia
Konfiškácia ruských zahraničných aktív však má aj svojich odporcov. Rozhodnutie skonfiškovať peniaze ruskej centrálnej banky je „lákavé“, ale zároveň aj „zbytočné a nerozumné“, myslia si analytici think tanku Bruegel Nicolas Véron a Joshua Kirschenbaum. „Rezervy ruskej banky sú verejné financie, preto ide o niečo úplne iné… ako sú zmrazené aktíva sankcionovaných Rusov. Takýto krok by Ukrajine navyše veľmi nepomohol a zbytočne by „ohrozoval silu a stabilitu medzinárodného finančného systému“.
Ďalšie dôležité správy
