Posilnenie vlády nerieši príčinu problému, ktorý vznikol. Je to len ďalší ťah, ktorého cieľom je sústrediť všetku moc do rúk úzkej skupiny ľudí. Hovorí sa tomu aj únos štátu. „V praxi sa totiž ukázalo, že najväčšiu politickú zodpovednosť za kroky ÚRSO nesie vláda, a preto je logické, aby niesla zodpovednosť aj za jeho menovanie,“ hovorí P. Žiga.

Áno, je pravda, že hnev ľudí sa v čase tejto kauzy obracal voči vláde. Ale tá si za to môže sama. R. Fico sa sám rozhodol, že bude kafrať do cien energií, ktoré má na starosti niekto iný - ÚRSO. Nikto ho k tomu nenútil. R. Fico sa má starať o to, aby sa ďalej nezhoršovali výsledky školstva, aby sa nestrácali peniaze v zdravotníctve, a tak ďalej. Jeho úlohou nie je úkolovať šéfa nezávislého regulačného úradu. Spoluzodpovedný je preto, lebo to robil.

Teraz sa jeho minister P. Žiga tvári, že bude najlepšie, keď úrad ešte viac očervenie. Najlepšie to bude možno pre nich, ale nie pre energetické firmy a ich odberateľov. Veď takmer 10 rokov mal kontrolu nad úradom R. Fico cez svojho nominanta Jozefa Holjenčíka. A kam to spolu dotiahli?

Ešte pred mesiacom P. Žiga tvrdil, že výber nebude výsledkom „nejakého politického kupčenia”. „Budeme dávať veľmi solídny návrh na meno, ale bude ho musieť odobriť aj prezident SR a vymenovať nového predsedu úradu,” vysvetlil minister.

A k tomu pridal obavu, že prezident sa nemusí s názorom vlády stotožniť. Až neskôr našli riešenie - odstránia prezidenta z cesty.

Nerobili by to, keby mali „solídny návrh” v rukáve. Podľa ich správania to vyzerá tak, že solídneho človeka ani nechcú. Nedávajú v posledných mesiacoch jasne najavo, že chcú šéfovi tohto úradu skákať po hlave? A nielen jemu? Spomeňme si, ako premiér zavolal šéfovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nahral sa pritom na video, následne ho zverejnil a zo šéfa poisťovne spravil hlupáka.

Právomoc obsadzovať nezávislé úrady nie je rozdelená medzi vládu a prezidenta len tak. Na Slovensku je to jediný účinný nástroj, ako tlmiť svojvôľu politických lídrov. V minulosti sa využíval ešte jeden. Napríklad šéfku Protimonopolného úradu pred zhruba 15 rokmi vyberala komisia expertov. Až potom o jej nominácii rozhodovala vláda. Dnes sa už výberové komisie pre takéto miesta nerobia, no ešte stále je tu protiváha vláda-prezident. Ak sa tá odstráni, nezostane nič. Žigov nápad s ÚRSO je preto nebezpečný precedens. Ak sa mocenský balans odstráni na jednom úrade, prečo nie aj na ďalších?

Prečo nesústrediť všetku personálnu politiku v rukách premiéra a jeho verných, keď sa to zdá byť také jednoduché. Prečo úplne neodstrániť systém protiváh politickej moci?

Odpoveď je jednoduchá. Lebo je to základný pilier fungujúceho štátu. Krajiny, v ktorých funguje, majú zďaleka vyššiu životnú úroveň, ako tie, kde je moc sústredená v rukách úzkej skupiny ľudí.

Ak sú úrady spolitizované, prestávajú zastávať záujmy obyvateľov, lebo musia pochlebovať tým, ktorým vďačia za svoj flek: politikom a oligarchom.

Táto garnitúra v ojedinelých prípadoch predstiera, že jej na odpolitizovaní štátnej správy záleží. Je to vtedy, keď chce peniaze od EÚ.

Ako napríklad vlani, keď v parlamente prešiel zákon o štátnej službe, ktorého cieľom je oslabiť politické vplyvy na úradoch. Zákon prešiel len preto, že bol podmienkou čerpania európskych fondov. Teraz môžu politici čerpať naďalej a popri tom sa vysmievať z pravidiel EÚ.

Smiať sa môžu preto, lebo sankcie neznášajú oni, ale obyvatelia.

To isté platí pre fungovanie regulačného úradu. Je pravda, že úrad na prelome rokov zlyhal. Ale vládni politici namiesto riešenia príčin vymýšľajú triky ako posilniť svoju moc. Netreba im na to skočiť.