V treťom štvrťroku od júla do septembra zomrelo na Slovensku takmer 12 300 ľudí, čo bolo o 11,7 percenta menej ako pred rokom.

Súčasne to bolo o 2,8 percenta menej ako hodnoty päťročného priemeru rokov 2015 až 2019 pred nástupom pandémie. Vyplýva to z predbežných dát o počtoch zomretých a príčinách úmrtí za tretí štvrťrok, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad.

„Od začiatku tohto roka ovplyvňuje nižšiu úmrtnosť v medziročnom porovnaní a zároveň aj v porovnaní s päťročným priemerom okrem ústupu pandémie najmä menší počet zomretých na dlhodobo najčastejšiu príčinu úmrtí - choroby obehového systému,“ uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická.

Počet zomretých prepočítaný na 100-tisíc obyvateľov klesol na 905 úmrtí. Najväčšiu skupinu zomretých tvorili seniori vo veku 65 a viac rokov (77 percent všetkých úmrtí). Počet zomretých klesol medziročne vo všetkých krajoch Slovenska.

Po zohľadnení veľkosti krajov z hľadiska počtu obyvateľov, hrubá miera úmrtnosti bola najnižšia v Bratislavskom a Prešovskom kraji s počtom okolo 800 zomretých na 100-tisíc obyvateľov.

Najhoršia situácia bola v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, kde miera úmrtnosti v treťom štvrťroku predstavovala hodnotu vyše tisíc zomretých na 100-tisíc obyvateľov.

Choroby obehového systému tvorili v mesiacoch júl až september 44 percent úmrtí. Ich počet medziročne klesol o 14 percent a oproti priemeru pred pandémiou o osem percent. Druhou najčastejšou príčinou zomierania boli nádory (29 percent), ktorých podiel na celkových úmrtiach sa mierne zvyšuje už tretí štvrťrok po sebe.

Treťou najčastejšou príčinou smrti boli choroby dýchacej sústavy s takmer sedempercentným podielom na všetkých úmrtiach. Bolo ich o 28 percent menej ako vlani. V porovnaní s priemerom za rovnaké obdobie pred pandémiou sa ich počet zvýšil o jedno percento.

Ďalšie dôležité správy


pôvodný súbor:0017 Vseobecna zdravotna poistovna.jpg
Neprehliadnite

VšZP poberá milióny eur ročne za mŕtve duše. ÚDZS tvrdí, že nemá kompetencie konať