V polovici januára začala spoločnosť Genentech hľadať 200 pacientov, ktorí by dobrovoľne otestovali jeden z jej experimentálnych liekov na zmiernenie ulceróznej kolitídy – bolestivej a neliečiteľnej formy zápalového ochorenia čriev. Doteraz firma túto zmes používala iba počas experimentov na liečbu ochorení pľúc a kože.

Rozhodnúť o tom, či liek otestovať aj na inej chorobe, si často vyžaduje roky laboratórnych výskumov, no kalifornská biotechnologická spoločnosť to zvládla za deväť mesiacov. Prizvala si totiž na pomoc umelú inteligenciu, ktorá vedcom pomohla preskúmať milióny možností s cieľom potvrdiť, že liek môže byť užitočný aj pri ochoreniach postihujúcich bunky hrubého čreva.

„Nie je to tak, že by už človek nebol potrebný. Iba zrazu získa superschopnosť,“ vysvetlila pre agentúru Bloomberg Aviv Regevová, výpočtová biologička na Harvardovej univerzite a Massachusettskom technologickom inštitúte, ktorá prirovnáva pomoc umelej inteligencie k vedcovi „na steroidoch“.

Otázna účinnosť

Spoločnosť Novo Nordisk používa AI takmer pri všetkých úkonoch od urýchľovania schvaľovacích procesov po dohliadanie na kvalitu výroby. Zamestnanci používajú ChatGPT vyše 50-tisíckrát mesačne. Aj keď umelá inteligencia dokáže urýchliť prácu vedcov, rozhodnúť, či sa liek nakoniec dostane do rúk pacienta, stále patrí medzi ich povinnosti.

Pravým testom pre biotechnologické firmy bude potvrdiť väčšiu pravdepodobnosť úspechu liekov vyvinutých pomocou AI než ich alternatív z mysle smrteľníkov. Aj napriek tejto neistote ale investori do biotechnologického priemyslu nalievajú obrovské peniaze. Za posledných desať rokov je to už zhruba 18 miliárd dolárov.

Magnet na investície

Zlatá horúčka vo farmaceutickom a biotechnologickom sektore zaujala aj najhodnotnejšieho výrobcu čipov na svete – spoločnosť Nvidia. Miláčik Silicon Valley sa už viac než desať rokov snaží presvedčiť farmaceutický priemysel, aby začal používať jeho čipy, ktoré niekedy stoja až 50-tisíc dolárov za kus.

Počas konferencie JPMorganu generálny riaditeľ Nvidie Jensen Huang predpovedal, že v priebehu nasledujúcej dekády by mohli byť lieky navrhované takmer výlučne prostredníctvom simulácií výpočtových platforiem, akou je tá, ktorú dodáva jeho spoločnosť.

Vo svete vývoja liekov by to spôsobilo prevrat. Podľa konzultačnej firmy BCG obvykle trvá 12 až 15 rokov, kým sa liek dostane na trh. Vývoj riadený AI by mohol znížiť čas a náklady potrebné na spustenie testovania potenciálnych liečiv na ľuďoch o 25 až 50 percent. Schvaľovanie si ale stále bude vyžadovať štúdie, ktoré dokážu, či majú lieky vytvorené pomocou AI vyššiu pravdepodobnosť úspechu v klinických testoch.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotka
Neprehliadnite

Pilulka na chudnutie od Novo Nordisku je tu. Uvedenie na trh brzdí výrobná kapacita