Za pomoci umelej inteligencie odhalila skupina archeológov počas niekoľkých mesiacov v juhovýchodnej peruánskej púšti Nazca takmer toľko geoglyfov, koľko ich bolo nájdených za celé minulé storočie. Veľké množstvo nových obrazcov umožnilo vedcom rozlíšiť dva hlavné typy a osvetliť, na čo obrazce slúžili a prečo ich civilizácia Nazca pred 2000 rokmi vytvorila. Napísala o tom anglická verzia denníka El País.
Na planine Nazca s rozlohou asi 1 900 kilometrov štvorcových a priemernou nadmorskou výškou 500 metrov panujú špecifické klimatické podmienky: takmer nikdy tam neprší, teplý vzduch chráni pred vetrom a suchá pôda znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva alebo chov dobytka.
To všetko zapríčinilo, že sa po stáročia zachoval rad čiar a obrazcov, ktoré vznikli skladaním a kladením kameňov: zatiaľ čo horná vrstva hornín je červená, druhá má nažltlý odtieň. Práve na farebné odlišnosti stavala staroveká civilizácia Nazca svoje geoglyfy. Tieto obrie obrazce vytvorené na zemi sa všeobecne delia do dvoch skupín: na diela tvorené niekoľko kilometrov dlhými čiarami a na menšie, takzvané geoglyfy reliéfneho typu.
Prvé z nich objavili peruánski letci v 30. rokoch 20. storočia a do konca storočia ich identifikovali viac ako sto – medzi nimi kolibríka, žabu alebo veľrybu. Výskumný tím pod vedením Masata Sakaia z univerzity v japonskej Jamagate od roku 2004 odhalil 318 obrazcov. Rovnaká skupina pri poslednom terénnom výskume medzi septembrom 2022 a februárom 2023 objavila ďalších 303 geoglyfov, viac ako za celé minulé storočie. Všetko zhrnula pred pár dňami vo svojej štúdii.
„Urýchľuje proces objavovania," odpovedal vedúci tímu Sakai na otázku, akú výhodu má AI. „Nazca je rozsiahla oblasť s rozlohou viac ako 400 kilometrov štvorcových a žiadny podrobný výskum nikto ešte neurobil," dodal s tým, že bola detailne preskúmaná iba severná časť planiny. Snímky z vyšnej plochy vyhotovené bezpilotnými lietadlami boli síce vo vysokom rozlíšení, ale ľudské oko by potrebovalo roky, ak nie desaťročia, aby všetky obrazce odhalilo.
Preto sa tím obrátil na oddelenie umelej inteligencie spoločnosti IBM a vďaka vzájomnej spolupráci vyvinul vlastný model AI, ktorý mu pomohol s analýzou fotografií a odlíšením nepatrných tvarov a obrysov od okolitej krajiny. Ich model umelej inteligencie vytvoril 1 309 záberov, z ktorých vedci vybrali 303 plnohodnotných snímok, na ktorých boli geoglyfy jasne zreteľné.
Po publikovaní výsledkov výskumu sa celkový počet objavených obrazcov vyšplhal na 50 geoglyfov tvorených čiarami a 683 reliéfmi. Takéto veľké množstvo umožnilo autorom odhaliť zákonitosti a rozdiely medzi nimi. Takmer všetky čiarové geoglyfy (napríklad opice, kondor alebo kaktus) predstavujú divoké zvieratá alebo rastliny.
Reliéfne geoglyfy z 82 percent zobrazujú ľudské motívy alebo objekty spojené s ľuďmi: diela pripomínajúce človeka, domestikované zvieratá ako lamy alebo useknuté hlavy, ktoré tvorili 33 percent z novoobjavených obrazcov.
„Sú to ukážky ľudských obetí," uviedol Sakai. Nachádzajú sa pár metrov od jedného z mnohých chodníkov, aby ich videli pútnici na ceste do Cahuachi, hlavného obradného miesta civilizácie Nazca. To bolo medzi prvým storočím pred naším letopočtom a piatym storočím nášho letopočtu zároveň náboženským centrom civilizácie.
Obrie geoglyfy podľa vedúceho výskumu slúžili ako zastávky pre okolitých pútnikov smerujúcich na obradné miesto. „Čiarové geoglyfy sa tiahnu od začiatku do konca pútnického chodníka vedúceho do Cahuachi. Išlo o obradné miesta v tvare zvierat a ďalších postáv. Počas cesty k nim mohli pútnici vidieť geoglyfy reliéfneho typu umiestnené vedľa chodníkov," povedal Sakai.
Tieto závery podľa autorov však nevyhnutne nevylučujú ďalšie možné funkcie prisudzované čiaram a obrazcom na planine Nazca. Podľa niektorých slúžili ako kalendáre, astronomické mapy alebo dokonca ako systémy pre zachytávanie malého množstva dažďovej vody. Vedci si však sú istí tým, že umelá inteligencia môže spôsobiť revolúciu v archeológii, ako sa to stalo v prípade Nazcy.
Ďalšie dôležité správy
