Ďalší trhák na poli liekov by mohla vymyslieť umelá inteligencia (AI), píše portál Politico.
Na snahy o zavádzanie AI do procesu výroby liečiv už investori roky míňajú miliardy dolárov. Zdá sa, že sa to konečne vyplatilo.
Lieky navrhnuté umelou inteligenciou sa dostali do štádia klinického testovania na ľuďoch. Reč je napríklad o liekoch na liečbu rakoviny lymfatických uzlín, zápalových ochorení či neuromotorických chorôb, akou je amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Je teda iba otázkou času, kedy sa mnohé z nich dostanú do regálov v lekárňach.
Ak budú testy úspešné, tak AI prinesie revolúciu v oblasti farmaceutického priemyslu. Mohlo by vďaka nej totiž dôjsť k výraznému skráteniu času potrebného na vývoj nových liekov a takisto by mohla pomôcť identifikovať nové molekuly, ktoré vedcom doteraz unikali.
Výrobcovia liekov by v prípade úspechu zarobili miliardy dolárov, no úžitok by z neho mali aj pacienti, ktorí by tak mali prístup k novým, inovatívnym liekom, a to v takom tempe, aké svet ešte nevidel.
Roky čakania na výsledok však vyvolávajú obavy, či sa AI naozaj podarí uspieť. Ak sa lieky vyvinuté pomocou umelej inteligencie nepodarí dostať na trh, tak sa vedci môžu s prílevom investorov, ktorých nepochybne prilákali sľubné vyhliadky, zrejme rozlúčiť.
Úsvit nových liekov
Umelá inteligencia na poli rozvoja liekov čelí jednej veľkej prekážke – dostupnosti dát.
Ako by teda také objavovanie či vývoj liečiv za použitia AI prebiehalo? Algoritmy by umelej inteligencii pomohli zanalyzovať obrovské množstvo údajov vrátane štruktúr chemických zlúčenín, štúdií na zvieratách či informácií od pacientov. Vďaka tomu by bola AI schopná určiť, na čo sa musí budúci liek v ľudskom tele zamerať, ktorá molekula by sa na to najlepšie hodila alebo ako vytvoriť úplne nové molekuly.
Aby sa však lieku podarilo dostať do štádia klinických testov, tak ho systémy AI budú musieť najprv vedieť navrhnúť. K tomu potrebujú nesmierne kvantá údajov. Bez prístupu ku kvalitným a rozsiahlym informáciám však systémy AI nebudú schopné poskytnúť tie najpresnejšie možné výsledky.
„Absolútne verím, že v budúcnosti bude týmto spôsobom dochádzať k vývoju všetkých liekov, pretože verím, že je to oveľa efektívnejší spôsob navrhovania molekúl,“ tvrdí Andrew Hopkins, zakladateľ farmaceuticko-technologickej firmy Exscientia. Otázkou je, ako rýchlo sa priemyslu podarí si tento postup osvojiť.
Môže sa však stať, že sa umelej inteligencii v oblasti vývoja nových liekov nepodarí naplniť očakávania.
Úspech nie je zaručený
Všetok zrak sa momentálne upiera na to, či budú lieky z „hlavy“ AI pre ľudí bezpečné, či budú voči ochoreniam účinné a či budú schopné splniť prísne regulačné normy. Až keď sa im podarí úspešne prekonať všetky tieto prekážky, tak ich pacienti budú môcť začať užívať.
Firma Exscientia prišla na trh s takýmto umelou inteligenciou vyvinutým liekom v roku 2020 a slúžiť mal na liečbu obsedantno-kompulzívnej choroby (OCD). V rámci štúdií sa lieku nepodarilo splniť očakávané kritériá, a tak spoločnosť projekt ukončila. Po novom však firma prišla s liekom proti rakovine a ešte jedným na liečbu zápalových ochorení. Oba sú teraz predmetom klinických štúdií.
Exscientia nie je jedinou takouto spoločnosťou. Firma Schrödinger na klinické testovania poslala potenciálny liek proti lymfómom, firma Insilico zas liek na liečbu idiopatickej pľúcnej fibrózy, ktorý tento rok možno čaká už druhá fáza testovania. V neposlednom rade je tu ešte firma Verge Genomics testujúca nový liek proti ALS.
V niektorých prípadoch bol celý postup vývoja „postavený na hlavu“, keďže zvyčajne sa lieky testujú najprv na zvieratách a až potom na ľuďoch. Firma Verge Genomics patrí k týmto výnimkám a pri objavovaní a rozvoji svojho lieku vychádzala z údajov a modelov týkajúcich sa ľudí. Tento postup podľa nej poskytuje oveľa dôkladnejšie poznatky než modely používané pre zvieratá.
Nie je však isté, či bude mať prvé schválenie takéhoto lieku za následok ich náhly príval.
V rámci liečby chorôb existujú rôzne ciele či rôzne chemické postupy, a preto sa môžu jednotlivé prípady úplne líšiť, vysvetľuje profesor molekulárnej informatiky Andreas Bender. Ak sa jednému z týchto liekov generovaných AI podarí uspieť, tak sa u verejnosti zdvihne vlna nadšenia, čo pre oblasť môže znamenať prísun ďalších peňazí. Ani to však neznamená, že budú automaticky úspešné všetky budúce projekty, uzatvára Bender.
Ďalšie dôležité správy
