Ihor Kolomojskyj Zdroj: ruspravda.info
Ešte skôr, ako bol vlani za prezidenta zvolený čokoládový magnát Petro Porošenko, bol v jeho domovskej Dnepropetrovskej oblasti vymenovaný za gubernátora Ihor Kolomojskyj. Teraz sa títo dvaja oligarchovia dostali do otvoreného konfliktu, ktorý pre najbližšiu budúcnosť Ukrajiny neveští nič dobré, uviedol komentátor Bloombergu.
Kolomojskyj bol pre mnohých Ukrajincov hrdinom porevolučného obdobia. Úradu guvernéra sa ujal v čase, keď Rusko podnecovalo nepokoje na východe Ukrajiny. Aby krajina neprišla o Dnepropetrovskú oblasť, stal sa Kolomojskyj najštedrejším sponzorom ukrajinských nacionalistických oddielov. Dokonca aj časť z obrnených vozidiel, ktoré používal pre svoju Privatbank, poskytol na vojenské účely. Vďaka tomuto úsiliu sa separatisti v jeho regióne neuchytili.
Iný bohatý priemyselník, Serhij Taruta, ktorý bol vymenovaný za gubernátora v Doneckej oblasti, v tejto funkcii neobstál, pretože mu chýbalo vášnivé osobné nasadenie typické pre Kolomojského. Veľkú časť tejto oblasti teraz ovládajú proruskí separatisti.
Kolomojskyj však nekonal úplne nezištne, píše komentátor Bloombergu. Lobboval proti svojim konkurentom, ako je Rinat Achmetov alebo Viktor Pinčuk, a zrejme sa domnieval, že sa mu podarí rozšíriť svoje impérium výmenou za pomoc, ktorú poskytol ukrajinskému štátu. Zároveň si udržal moc v niekoľkých formálne štátnych spoločnostiach, do ktorých za predchádzajúceho režimu dosadil svojich manažérov.
Jednou z týchto firiem bola ropná UkrTransNafta, kde Kolomojského človekom bol od roku 2009 riaditeľ Oleksandr Lazorko. Zariadil zmenu rozloženia kapacity ropovodu v prospech málo využívanej rafinérie vlastnenej Kolomojským a umožnil, aby získavala ropu z Azerbajdžanu, čím sa zbavila náklady za prepravu suroviny po železnici. Ruský gigant Lukoil, ktorý v dôsledku tohto kroku musel zatvoriť vlastnú rafinériu, proti vyšachovaniu z ropovodu ostro protestoval.
Ukrajinský prezident P. Porošenko síce nemá v ropnom biznise žiadne osobné záujmy, ale nezávislosť a vplyv Kolomojského pre neho predstavuje hrozbu. Svoje manipulácie vraj robil príliš okato a elita z neho začala mať strach. Vo štvrtok vláda vymenovala nového šéfa UkrTransNafty, Ale O. Lazorko nechcel odísť. Strážcovia nového riaditeľa sa museli prebojovať cez ochranný kordón.
Kolomojskyj zareagoval rýchlo a sídlo firmy obsadil s jednotkou zamaskovaných mužov. Neskôr sa pustil do novinárov, ktorí o udalostiach informovali, a tvrdil, že budovu prišiel „oslobodiť od ruských sabotérov“. Minister energetiky Volodymyr Demčyšyn od neho zrejme dostal lepšie vysvetlenie, pretože sa rozhodol nezavolať políciu, aby Kolomojského z budovy vytlačila. Podľa portálu pravda.com.ua Kolomojskyj Demčyšynovi povedal, že ak to bude nevyhnutné, dopraví do Kyjeva dvetisíc dobrovoľných bojovníkov, „pretože sú mu odoberané podniky“. Tými „podnikmi“ Kolomojskyj myslel UkrTransNaftu a ďalšiu štátom kontrolovanú spoločnosť Ukrnaftu, v ktorej má menšinový podiel, ale ovláda manažment.
Bolo by prirodzené, keby ho Porošenko vyhodil z gubernátorského úradu. „Krajina dostala ťažkú úlohu,“ napísal na svojom blogu Mustafa Najem z Porošenkovho volebného bloku. Ak na túto udalosť nijako nezareaguje, predvedie sa Ukrajina pred svojimi veriteľmi a spojencami ako „neschopný štát, o akom roky sníva Vladimir Putin“, upozorňuje Najem.
Aj keď Porošenko Kolomojského odvolá, ten vďaka svojmu bohatstvu a vplyvu na dobrovoľnícke oddiely naďalej zostane vplyvnou osobou. Keď o niekom vyhlási, že je to „ruský rozvracač“, tisícky ozbrojencov ho poslúchnu už kvôli tomu, že je schopný vyzbrojiť a zaplatiť ich lepšie ako vláda v Kyjeve. Kolomojskyj je príliš chytrý na to, aby sa púšťal do vojenského prevratu, píše Bloomberg, ale sotva sa nechá od Porošenka sekírovať.
Ukrajina sa síce snaží smerovať na Západ, ale zostáva štátom, ktorý riadia oligarchovia a ktorý roky vykrádala malá skupina bezohľadných mužov. Ukrajincom sa ich zatiaľ nepodarilo zvrhnúť a namiesto toho sa rozhodli v ich sporoch podporovať tú či onú stranu. To znamená, že vlaňajšia revolúcia sa v skutočnosti neskončila a zostáva len dúfať, že bude pokračovať mierovou cestou, uzatvára komentár Bloomberg.
