Ukrajinu bude treba dať opäť dokopy. Kto to zaplatí, je otázne. Vyzerá to na Európu

Postupujúce ruské tanky narazili na prudký odpor ukrajinských síl. Výsledkom je dosiaľ 397 zničených budov vrátane deviatich výškových obytných blokov, ďalších 888 poškodených obydlí a 17-tisíc metrov štvorcových rozbitých okien.

Popolom ľahla pošta, budova obecného úradu, okresný úrad, policajné riaditeľstvo, kultúrny dom. Zničená bola hudobná škola, po ktorej zostalo len niekoľkých kôp skrúteného kovu. Taká je situácia severozápadne od Kyjeva v Boroďanke, jednom z mnohých miest či dedín, ktoré Rusi zničili.

Kto však bude niesť následky, zabezpečí obnovu a zafinancuje ju? Otázka, ktorú si už dnes kladú mnohí, no málokto pozná odpoveď.

Keď ničia, nech platia

Zástupca boroďanského starostu Georgij Jerko sa pre Financial Times vyjadril, že straty oceniť zatiaľ nevedia. Upozorňuje, že aj v domoch nedotknutých bombami či guľkami môže prasknúť potrubie pre nedostatok tepla. Ale vie, kto by mal znášať náklady: Rusko. „Strana, ktorá ničí, by mala platiť,“ hovorí G. Jerko.

Hoci je stav zničenej Boroďanky, ktorá mala pred vojnou 13-tisíc obyvateľov, šokujúci, je to len nepatrným zlomkom celkových škôd, ktoré krajine spôsobila ruská invázia. A boje pokračujú ďalej. Napríklad taký Mariupol, juhovýchodné prístavné mesto, ktoré bolo väčšinou zrovnané so zemou počas ruského obliehania, malo 40-krát väčšiu populáciu než Boroďanka.

V čase postupujúcej vojny západné vlády už zvažujú, koľko bude stáť obnova Ukrajiny, porovnateľná s následkami druhej svetovej vojny. Politici varujú, že projekt bude nesmierne zložitý a nákladný, pôjde do stoviek miliárd eur.

Stovky miliárd

Natália Šapovalovová a kolegovia ekonómovia z Kyjevského ekonomického inštitútu (KSE) začali katalogizovať škody na Ukrajine hneď na druhý deň invázie. Spustili webovú stránku, sumarizujúcu zasielané informácie a čoskoro vytvorili databázu škôd na fyzickej infraštruktúre. Spolupracovali aj s ukrajinskou vládou a porovnávali jej údaje a iné oficiálne zdroje.