Tretie miesto podľa prieskumov obsadilo hnutie Svojpomoc ľvovského starostu Andrija Sadového, ktoré by malo získať 13 až 14 percent hlasov. Päťpercentnú hranicu rozhodujúcu o vstupe do parlamentu zrejme prekoná aj Radikálna strana populistu Oleha Ljaška so šiestimi až ôsmimi percentami, Opozičný blok dedičov bývalej vládnej Janukovyčovej proruskej Strany regiónov so zhruba rovnakým ziskom hlasov, nacionalistická strana Sloboda so šiestimi až siedmimi percentami a strana Vlasť expremiérky Julije Tymošenkovej s necelými šiestimi percentami hlasov.

Ak výsledky volieb budú blízke prieskumom, budú prekvapením, pretože vysoká volebná podpora Ľudového frontu sa neočakávala. Sklamaním pre voličov Oleha Ljašku je naopak výsledok Radikálnej strany, ktorá v predvolebných prieskumoch figurovala ako druhá.

Prieskumy potvrdzujú, že ukrajinský parlament čaká politické zemetrasenie. Bývalá prevaha proruských poslancov je minulosťou a ako základ budúcej vládnej koalície sa ukazuje spojenectvo Porošenka s Jaceňukom. S podporou Svojpomoci proeurópsky orientovaného ľvovského starostu môže mať nový kabinet silnú parlamentnú podporu aj napriek tomu, že veľký Porošenkov náskok, ktorý signalizovali predvolebné prieskumy, sa nepotvrdil.

Radikálni nacionalisti z Pravého sektora získali podľa prieskumov okolo dvoch percent hlasov. Do parlamentu by sa nemali dostať ani komunisti s necelými tromi percentami, strana Silná Ukrajina bývalého vicepremiéra Serhija Tihipka, ani Občianska pozícia exministra obrany Anatolija Hrycenka.

Prieskum pri volebných urnách organizovalo niekoľko zahraničných a ukrajinských organizácií vrátane Gallupovho ústavu. Ústredná volebná komisia začína zratúvať hlasy dnes večer, predbežné výsledky by mala oznámiť v pondelok.

Voľby podľa ústrednej volebnej komisie prebehli bez závažnejších incidentov.

Podľa predbežných odhadov ústrednej volebnej komisie sa volebná účasť pohybovala okolo 50 percent. Na východe krajiny, ktorej časť ovládajú proruskí ozbrojenci (Doneck, Luhansk), bola nižšia ako 30 percent.

Porošenko v prvej reakcii na Twitteri blahoželal voličom k úspešným voľbám. Podľa šéfa hnutia Udar Vitalija Kličku, ktorý bol jednotkou na kandidátke Bloku Petra Porošenka, získali prvýkrát v ukrajinských dejinách absolútnu väčšinu v parlamente demokratické sily. „Niet pochybností, že vytvoria koalíciu,“ uviedol Kličko.

Šéf proruského Opozičného bloku Jurij Bojko sa spolieha na to, že voliči, ktorých sa anketári pýtali pri volebných urnách, sa hanbili sčítacím komisárom povedať pravdu, koho naozaj volili. Blok vraj teraz vrhne všetky sily na to, aby pri sčítaní hlasov nedochádzalo k machináciám.

Pohľad z Moskvy: Ukrajina za judášsky groš

Aktualizované 26. októbra 2014 o 20.32:

Budúca ukrajinská vláda zostavená na základe dnešných volieb nemôže dať Ukrajine nič nové. V prvom komentári k odhadu volebných výsledkov to v Moskve novinárom povedal vplyvný ruský poslanec Alexej Puškov, šéf zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu.

„Už je jasné, že voľby zmenu štruktúry doterajšej vlády neprinesú. A táto vláda nemôže dať krajine nič nové, nemá na to žiadne finančné zdroje,“ povedal Puškov s odvolaním sa na chronické problémy ukrajinského štátneho rozpočtu.

„Ukrajinu nečaká proces integrácie, ale úplná strata nezávislosti za tie groše, ktoré jej predhodia Spojené štáty a Európska únia. Ukrajinu čaká neradostná budúcnosť,“ komentoval výsledky volieb Puškov.

Aktualizované 26. októbra 2014 o 21.03:

Kto je kto a čo je čo na Ukrajine

Blok Petra Porošenka

Do augusta 2014 sa formácia volala Solidarita. Tu kedysi založil súčasný ukrajinský prezident Petro Porošenko. Pretože hlava štátu nemôže byť členom politickej strany, Porošenko je jej „čestným vodcom“ a oficiálnym predsedom strany je Porošenkov poradca a bývalý minister vnútra Jurij Lucenko. Program strany sa zhoduje s tým, čo vo funkcii prezidenta presadzuje Porošenko, teda jednotu ukrajinského štátu, decentralizáciu moci a plné členstvo v EÚ.

Ľudový front

Proeurópska strana, ktorú sformoval v marci 2014 premiér Arsenij Jaceňuk (40). Ten na čelo vlády nastúpil po páde proruskej vlády prezidenta Viktora Janukovyča. Členmi strany sú mnohí bývalí spolustraníci expremiérky Julije Tymošenkovej z jej strany Vlasť (Baťkivščyna) – okrem Jaceňuka napríklad aj šéf parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý po úteku Janukovyča do Ruska prevzal jeho úrad.

Svojpomoc

Kresťansky zameraná a proeurópska strana, ktorú založil v decembri 2012 starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Na jej kandidátke v súčasných voľbách je aj veliteľ jedného z vládnych dobrovoľníckych práporov Donbas Semen Semenčenko.

Radikálna strana

Populistická a zároveň proeurópska strana, založená v auguste 2010. Na jej čele stojí poslanec, novinár a vyštudovaný pedagóg Oleh Ljaško (42), ktorého meno je už roky synonymom škandálov. Celý oficiálny názov strany je Radikálna strana Oleha Ljaška. V doteraz posledných parlamentných voľbách v roku 2012 strana získala jeden mandát. Do parlamentu zasadol práve Ljaško, ktorý v tohtoročných prezidentských voľbách skončil na treťom mieste so ziskom 8,32 percenta hlasov.

Opozičný blok

Združuje stúpencov bývalého režimu najmä z bývalej vládnej proruskej Janukovyčovej Strany regiónov. Strana bola založená v roku 2010 a na predchádzajúcich voľbách sa nezúčastnila. Na jej čele stojí Jurij Bojko, ktorý bol od decembra 2012 do februára 2014 vicepremiérom Ukrajiny a predtým ministrom energetiky.

Sloboda (Všeukrajinské združenie Sloboda)

Nacionalistická strana, podľa oponentov až krajne pravicové. Vystupuje proti vplyvu Ruska na Ukrajine a ostro sa vymedzuje voči komunistickej minulosti Ukrajiny. Vznikla v roku 1991, zaregistrovaná bola v roku 1995 ako Sociálno-národná strana Ukrajiny. Súčasný názov má od februára 2004, keď sa šéfom strany stal Oleh Ťahnybok. V predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2012 získala vyše desať percent hlasov a stala sa štvrtou najsilnejšou stranou v parlamente. Bola jednou z hlavných síl protivládnych demonštrácií na prelome minulého a tohto roku. V súčasnej vláde má troch ministrov.

Vlasť (Baťkivščyna)

Stranu založila expremiérka Julija Tymošenková v roku 1999. Vo voľbách väčšinou kandidovala v rámci Bloku Julije Tymošenkovej (BJuT). Strana je proeurópsky a umiernene nacionalisticky zameraná. V uplynulých troch voľbách sa BJut vždy umiestnil na druhom mieste a zakladateľka a predsedníčka strany Tymošenková, hlavná tvár takzvanej oranžovej revolúcie, bola v roku 2005 a v rokoch 2007 až 2010 premiérkou. Začiatkom roku 2010 zviedla boj o prezidentské kreslo s tento rok zosadeným proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom a tesne prehrala. Aj v tohtoročných prezidentských voľbách skončila na druhom mieste. V októbri 2011 bola odsúdená na sedem rokov väzenia a vysokú pokutu za predražený dovoz ruského plynu v roku 2009. Vo februári tohto roku bola počas revolučných zmien prepustená z väzenia.