Ukrajinská armáda spustila voči ruským silám ofenzívu a žiada Západ o silnejšie zbrane, ktoré by jej v tomto boji poskytli výhodu. Zatiaľ sa však nezdá, že by sa spojenci chystali dodržať svoje záväzky, píše agentúra Bloomberg.
Ruský prezident Vladimir Putin namiesto toho dramaticky zvýšil stávky, keď sa vo svojom prejave z 21. septembra vyhrážal jadrovou vojnou a sfalšovanými hlasovaniami, ktorých cieľom je rozšíriť hranice Ruska do okupovaných častí Ukrajiny.
Silnejšie zbrane
Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajinu vo februári. Západné krajiny sa postavili na stranu napadnutej krajiny a už od samého počiatku vojny ju zásobovali rôznymi zbraňami. Dodaniu raketových systémov s najdlhším doletom, bojových stíhačiek a štandardných tankov NATO sa však vyhýbajú.
Kyjev sa teraz obáva, že aj napriek zárukám od Spojených štátov či európskych krajín, by v dôsledku Putinových vyhrážok mohli spojenci odmietnuť dodať Ukrajine zbrane, ktoré v ich očiach predstavujú riziko zapojenia sa do priamej konfrontácie s Moskvou.
Rusko zmobilizovalo 300-tisíc nových vojakov a tak ukrajinským jednotkám dochádza čas k dosiahnutiu rýchleho pokroku.
„Najlepšia odpoveď na ruskú eskaláciu: HIMARS, ATACM, Abramsy a Leopardy,“ napísal na Twitteri Mychajlo Podoľak, ktorý je poradcom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Je nepravdepodobné, že sa toky zbraní dramaticky zvýšia, myslí si nemenovaný európsky činiteľ. Podľa neho nedôjde ani k prelomeniu tabu okolo dodávok nového typu zbraní. Dôvodom sú obozretnosť USA a dochádzajúce zásoby kľúčových zbraní v Európe.
Slová Ruska „neovplyvňujú“ prístup amerického ministerstva obrany, pokiaľ ide o podporu Kyjeva, povedal hovorca Pentagónu brigádny generál Patrick Ryder iba deň po tom, čo Putin predniesol svoju varovnú reč.
Opatrní spojenci
Podľa štyroch zdrojov z prostredia dodávok na Ukrajinu nemožno pozorovať žiadny náznak toho, že by sa európske krajiny chystali Kyjevu poskytnúť novú várku zbraní.
Berlín zo strany európskych krajín neeviduje žiadnu oficiálnu žiadosť o umožnenie dodávok tankov Leopard na Ukrajinu. Hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva, ktoré je zodpovedné za licencovanie vývozu zbraní, informoval, že rezort sa k potenciálnym žiadostiam čakajúcim na schválenie vyjadriť nemôže.
Ukrajina už obdržala tanky napríklad z Poľska, no všetky boli postavené podľa sovietskeho modelu. Poľsko teraz čaká na dodávky 116 tankov typu Abrams M1A1 z Ameriky, ku ktorým má dôjsť začiatkom budúceho roka. Až keď pokryje svoje potreby, tak na Ukrajinu pošle ďalšiu zásielku svojich tankov.
USA sa ukrajinskými žiadosťami o poskytnutie silnejších zbraní zaoberajú. Podľa predstaviteľa Pentagónu by administratíva amerického prezidenta Joea Bidena mohla Ukrajine ešte tento mesiac poskytnúť bojový dron Gray Eagle, ktorý disponuje raketami Hellfire a znamenal by značné posilnenie vzdušnej obrany.
Bidenova administratíva je však opatrná, pokiaľ ide o poskytovanie bojových stíhačiek, pretože sa obáva priameho zapojenia sa NATO do konfliktu. Okrem iného by si zariadenia špičkovej techniky, akými sú najnovšie tanky typu Abrams, vyžadovali rozsiahly tréning a údržbu.
Kritika NATO
Zatiaľ čo systémy ATACMS budú pre svoju schopnosť zasiahnuť ciele aj hlboko na ruskom území zrejme aj naďalej problematickou otázkou, je možné, že sa Ukrajina dočká nových dodávok bojových lietadiel a tankov podľa sovietskeho modelu.
Z pohľadu Kyjeva je táto vojna príbehom o pomalom poskytovaní zbraní USA a ostatnými spojencami, pretože museli premýšľať o tom, či ich môžu poslať bez toho, aby to zo strany Ruska viedlo k eskalácii konfliktu.
Z času na čas si za to NATO vyslúžilo kritiku. Podľa nej je táto organizácia ochotná pomôcť Ukrajine bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca, no nechce ju vidieť zvíťaziť. Ukrajinci sú však presvedčení, že to dokážu, uzatvára Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
