Ukrajina s určitou pomocou zo Západu dosiahla veľké víťazstvo a pôvodný cieľ ruskej invázie – dobyť Kyjev a vymeniť ukrajinskú vládu – sa skončil fiaskom. Ruská armáda sa teraz preskupila na východe s oveľa obmedzenejším cieľom: dobyť celý - Rusmi obývaný - región Donbas, ktorý Moskva už uznala ako nezávislý. Vo svojom článku v denníku The Guardian to uvádza analytik Anatol Lieven.
Rusko utrpelo obrovské straty
Ak ruská armáda dokáže v najbližších týždňoch dobyť Donbas, „nemôžeme s istotou povedať, aký by bol ďalší krok Moskvy", píše Lieven. Rusko však podľa neho utrpelo obrovské straty medzi svojimi elitnými jednotkami a dokonca aj dobytie relatívne malého mesta Mariupol trvalo dva mesiace, v dôsledku čoho sa zmenilo na ruiny. Vzhľadom nato vyzerá ďalšia ruská kampaň na dobytie oveľa väčších miest, ako je Odesa, nepravdepodobná. A zdá sa, že Rusko by mohlo prejsť do defenzívy a ponúknuť prímerie a mierové rozhovory, domnieva sa Lieven.
Podľa neho ruský prezident Vladimir Putin bude ruskému ľudu predstierať, že obsadenie o trochu viac územia v Donbase je víťazstvom, ale Západ s ním nemusí súhlasiť. „Pravdou je, že táto vojna sa pre Rusko ukázala ako vojenská, politická a morálna katastrofa. Povesť ruskej armády bola rozdrvená, ruská ekonomika je vážne poškodená a Európska únia postupuje prekvapujúco rýchlo a odhodlane, aby ukončila svoju závislosť od ruskej ropy a o niečo pomalšie aj plynu. To by naznačovalo, že v budúcnosti bude Rusko závislé od Číny ako odbytiska pre svoj plyn – čo znamená politickú podriadenosť Číne a jej schopnosť stanoviť si za to cenu," napísal analytik.
Širšie dôsledky „ruskej porážky"
Zamýšľa sa aj nad širšími dôsledkami „ruskej porážky". „Prvým je, že v zďaleka najdôležitejšej otázke, ktorou je suverenita Ukrajiny, nezávislosť a orientácia na Západ, Ukrajina (a Západ) už vyhrala. To by malo umožniť určitý stupeň flexibility, pokiaľ ide o kompromisy v územných otázkach, najmä preto, že väčšinu dotknutých území od roku 2014 drží Rusko. Po druhé, ak by niekedy existoval ruský plán použiť Ukrajinu ako odrazový mostík pre ďalšiu agresiu, aj tomu je teraz koniec. Ak ruská armáda nedokáže dobyť mestá vzdialené menej ako 20 míľ od Ruska, je len ťažko pravdepodobné, že napadne NATO," vysvetlil.
Útok na člena NATO
Na druhej strane poznamenal, že ak by sa Ukrajina – s podporou Západu – zdala byť na pokraji úplného víťazstva, ohrozenie Putinovho režimu a životných záujmov Ruska by bolo také, že by sa skutočne zdalo možné, že Rusko by mohlo siahnuť k raketovým útokom proti zásobovacím líniám NATO v Poľsku „v snahe vydesiť Francúzsko a Nemecko, aby uzavreli separátny mier".
Akonáhle bude člen NATO napadnutý, v USA vznikne obrovský tlak, aby vyhlásili bezletovú zónu nad Ukrajinou – inými slovami, vysvetľuje Lieven, aby vyslali americké letectvo do akcie na podporu ukrajinských síl na zemi. Niektoré z týchto lietadiel budú následne zostrelené raketovými batériami umiestnenými v samotnom Rusku. „Ako dlho budú USA akceptovať tieto straty, kým začnú útoky na ruské územie?" pýta sa analytik.
Potom by sme boli podľa neho konfrontovaní s vyhliadkou, ktorej sa počas studenej vojny osem prezidentov USA veľmi opatrne vyhýbalo: s raketovou prestrelkou medzi Ruskom a krajinami NATO a priamym konfliktom v Európe medzi dvoma jadrovými superveľmocami, ktoré majú schopnosť zničiť ľudstvo.
„Americkí prezidenti túto zdržanlivosť neuplatnili zo sympatií k Sovietskemu zväzu, ale z chladného prepočtu strašných rizík, ktoré s tým súvisia. A podstupovať tieto riziká je zbytočné vzhľadom na strategickú porážku, ktorú sme už pomohli Rusku spôsobiť," dodal Lieven.
Ďalšie dôležité správy
