V priebehu siedmich rokov by podľa interných odhadov vstup Ukrajiny do EÚ priniesol Kyjevu približne 186 miliárd eur. Mnohé súčasné členské štáty by sa tak po prvý raz zmenili na čistých platiteľov, upozorňuje denník Financial Times. Model možného pristúpenia deviatich nových ašpirantov na členstvo v EÚ (okrem Ukrajiny aj Moldavska, Gruzínska a šiestich štátov západného Balkánu), ktorý pôvodne navrhol Brusel, zdôrazňuje zásadné politické a finančné dôsledky rozšírenia Únie na celý kontinent.
Po vlaňajšej rozsiahlej ruskej invázii je vstup do EÚ pre Ukrajinu prioritou. Predstavitelia EÚ tento rok v lete odhadli prípadné finančné náklady na začlenenie všetkých deviatich štátov do existujúceho rozpočtu známeho ako viacročný finančný rámec. Tie by podľa odhadov predstavovali 256,8 miliardy eur. Dominový efekt pre existujúce členské štáty by zahŕňal zníženie poľnohospodárskych dotácií približne o pätinu. Ukrajina by sa so 41,1 milióna hektárov využívanej poľnohospodárskej plochy stala najväčším príjemcom v bloku, čím by na druhé miesto odsunula Francúzsko.
Úplné rozšírenie by však mohlo trvať aj desaťročie. „Všetky členské štáty budú musieť do rozpočtu EÚ platiť viac a dostávať z neho menej; mnohí z tých, ktorí sú v súčasnosti čistými príjemcami, sa stanú čistými prispievateľmi,“ uzavrel správu sekretariát Rady EÚ.
Bohatší budú platiť viac
S deviatimi novými členskými štátmi by sa súčasný rozpočet zvýšil o 21 percent na 1,47 bilióna eur. To sa rovná približne 1,4 percenta hrubého národného dôchodku 36 krajín. Výrazné zvýšenie čistých rozpočtových príspevkov by sa týkalo bohatších štátov ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko.
Zo spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ by Ukrajine počas siedmich rokov plynulo 96,5 miliardy eur. To by si podľa štúdie vynútilo zníženie poľnohospodárskych dotácií existujúcim členským štátom o približne 20 percent. Ukrajina by sa zároveň kvalifikovala na platby vo výške 61 miliárd eur z kohéznych fondov EÚ, ktorých cieľom je zlepšiť infraštruktúru v chudobnejších členských štátoch. S deviatimi ďalšími členskými štátmi by Česká republika, Estónsko, Litva, Slovinsko, Cyprus a Malta už nemali nárok na kohézne financovanie, odhaduje sa v štúdii.
Lídri EÚ sa stretnú v piatok v Španielsku, kde budú ako skupina prvýkrát podrobne diskutovať o rozšírení a spôsoboch, ako by to zmenilo Úniu. Zatiaľ sa navyše nehovorí o prípadnom členstve Turecka. „I keď rozšírenie EÚ prinesie súčasným členským štátom určité výhody, bude mať zároveň ďalekosiahly dosah na jej rozpočet,“ uvádza sa v dokumente.
Počet obyvateľov eurobloku by sa zvýšil o 66 miliónov a dosiahol by 517 miliónov, čo by mohlo riešiť nedostatok pracovnej sily.
Ďalšie dôležité správy
