Pád britského premiéra Borisa Johnsona iba zhoršil údel Ukrajiny. Nikto z jeho možných nasledovníkov ju pravdepodobne nebude podporovať do takej miery, ako to robil on. Najmä, ak budú hospodárske následky vojny doma ľudí čoraz viac bolieť, píše The Telegraph.
K zvoleniu nového lídra konzervatívcov nedôjde skôr ako v septembri a je jasné, že táto udalosť si na seba strhne všetku pozornosť. Zrak médií už správy o vojne na Ukrajine unavujú a tak sa začne upierať na vládnych ministrov či verejných činiteľov. Ide o fenomén, ktorý možno pozorovať naprieč celým Západom. Podľa denníka je nutné dodať, že načasovanie nemohlo byť horšie.
Začali sledovať skôr domáce dianie
Politická a mediálna pozornosť sa v Amerike upiera na novembrové voľby do Kongresu. Zatiaľ čo väčšina amerických voličov súhlasí s podporou, ktorú Washington Ukrajine vyjadruje, ich hlavnou obavou sú ekonomické problémy, ktoré sa ich priamo dotýkajú. Minimálne jednu tretinu z nich možno pripísať vojne na Ukrajine a sankciám voči Rusku.
V Európe zas už tak krehkú politickú podporu Ukrajiny podkopali výsledky nedávnych volieb vo Francúzsku či Španielsku. Z prieskumov vyplynulo, že prudký nárast životných nákladov naprieč kontinentom oslabuje podporu na oboch koncoch Európy. To sa zrejme odrazí na nadchádzajúcich voľbách vo Švédsku, v Česku, Slovinsku a Poľsku.
Ak má Kyjev pokračovať v boji, bude potrebovať ešte väčšiu externú ekonomickú pomoc než je tá, ktorej sa mu dostávalo doteraz. To bude možné iba vtedy, ak k tomu bude existovať politická vôľa. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje, uzatvára The Telegraph.