Ukrajina zastavila 1. januára tok ruského plynu do niekoľkých európskych krajín, čím ukončila vyše desaťročnú dominanciu Moskvy nad miestnymi energetickými trhmi. Podľa agentúry Reuters príde Ukrajina na tranzitných poplatkoch ročne o miliardu dolárov. Gazprom by mohol zaznamenať stratu päť miliárd dolárov.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko označil zastavenie toku ruského plynu cez Ukrajinu za „historickú udalosť“. „Rusko prichádza o trhy, a preto utrpí finančné straty. Európa sa už rozhodla vzdať ruského plynu. Iniciatíva REpowerEU presne zohľadňuje to, čo Ukrajina urobila," dodal.
Rusko, ktoré prepravovalo plyn do Európy cez ukrajinské potrubia od roku 1991, tvrdí, že krok Kyjeva negatívne zasiahne najmä krajiny Európskej únie. V najväčšom ohrození sú podľa portálu CNBC Slovensko, Rakúsko a kandidátska krajina Moldavsko. V roku 2023 boli práve tieto tri európske krajiny najviac závislé od tranzitov ruského plynu. Slovensko importovalo približne 3,2 miliardy kubických metrov, Rakúsko 5,7 a Moldavsko dve miliardy kubických metrov.
Rakúsko trvá na tom, že sa na zastavenie dodávok dobre pripravilo. Zvyšné dve krajiny bijú na poplach. Slovenský premiér Robert Fico varoval, že ukončenie dohody o tranzite plynu Ukrajinou bude mať na EÚ vážny vplyv bez toho, aby poškodilo Rusko. Jednostranné rozhodnutie Kyjeva označil za nesprávne a iracionálne, a pohrozil mu prerušením dodávok elektriny. Moldavsko už v decembri 2024 stihlo vyhlásiť 60-dňový núdzový stav z dôvodu obáv o energetickú bezpečnosť.
Najnovšie údaje zhromaždené priemyselnou skupinou Gas Infrastructure Europe ukazujú, že plynové zásobníky EÚ sú momentálne naplnené na približne 73 percent. V Nemecku až na takmer 80 percent. „Terminály v Poľsku, Nemecku, Litve a Taliansku by mohli tieto objemy preniesť do najviac postihnutých krajín, akými sú Slovensko a Rakúsko,“ uviedol analytik Christoph Halser z Rystad Energy.