Od nedele (22. augusta 2021) sa po celej Ukrajine konajú rôzne podujatia spojené s oslavami 30. výročia vyhlásenia nezávislosti. Celkovo sa ich uskutoční viac ako 150. Jedným z podujatí, ktoré sa koná v Kyjeve v pondelok (23. augusta), je ustanovujúci summit Krymskej platformy. Jej cieľom je dosiahnuť návrat Krymu pod správu Kyjeva. „Uskutoční sa preto, aby ukrajinská štátna zástava čoskoro viala nad celým zvrchovaným územím Ukrajiny," povedal iniciátor platformy, prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na snímke vpravo premiér SR Eduard Heger počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve 28. mája 2021.
Neprehliadnite

Heger odcestuje do Kyjeva, zúčastní sa na ustanovujúcom samite Krymskej platformy

Oslavy vyvrcholia v utorok

Séria podujatí k 30. výročiu vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny vyvrcholí v utorok 24. augusta, teda v deň, keď bola pred 30 rokmi vyhlásená nezávislosť krajiny. Na čelo procesu vystúpenia zo Sovietskeho zväzu sa postavili Pobaltské republiky - ako prvá vyhlásila nezávislosť 11. marca 1990 Litva. Vtedy už bolo zrejmé, že Sovietsky zväz v dovtedajšej podobe nebude existovať.

Až do roku 1991 bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Najvyšší soviet Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky vyhlásil nezávislosť na mimoriadnom zasadaní 24. augusta 1991. Následne sa 1. decembra 1991 konalo referendum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 84 percent ľudí, čiže takmer 32 miliónov obyvateľov. Vyhlásenie nezávislosti podporilo vyše 90 percent z nich. Prvým ukrajinským prezidentom sa 1. decembra 1991 stal Leonid Kravčuk.

Volodymyr Zelenskyj nemecká kancelárka Angela Merkelová
Neprehliadnite

Ukrajinský prezident považuje plynovod Severný prúd 2 za „nebezpečnú geopolitickú zbraň“

Práve Kravčuk bol jedným z najvyšších predstaviteľov troch sovietskych republík, ktorí 8. decembra 1991 podpísali zmluvu o založení Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Tento dokument spečatil osud Sovietskeho zväzu. Spolu s ukrajinským prezidentom zmluvu v rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese podpísal ruský prezident Boris Jeľcin a hostiteľ podujatia – najvyšší bieloruský predstaviteľ Stanislav Šuškevič.

Konflik o polostrove Krym

Od roku 2014 prebieha na východe Ukrajiny ozbrojený konflikt. Vypukol po tom, čo Rusko na prelome februára a marca 2014 anektovalo polostrov Krym. Ruský prezident Vladimir Putin koncom júna 2021 na otázku o rusko-ukrajinských vzťahoch odpovedal, že „Ukrajinci a Rusi sú jeden národ, jeden celok". Onedlho nato publikoval 12. júla v ruštine a v ukrajinčine rozsiahly článok, v ktorom obhajoval „historickú jednotu Rusov a Ukrajincov".

Zelenskyj tieto tvrdenia odmietol s tým, že Ukrajinci a Rusi nie sú jedným národom a Ukrajina nie je Rusko. Začiatkom augusta potom vyhlásil, že návrat Krymu pod správu Kyjeva je otázkou času. „Ja som tam žil. Je to moja krajina, nikdy to nebude ruská zem," povedal v rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu Dom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok otvoril nové úložisko jadrového odpadu v Černobyle, kde presne pred 35. rokmi došlo k havárii v jadrovej elektrárni.
Neprehliadnite

Zelenskyj: Moskva oľutuje obsadenie Krymu. Ruský minister Šojgu: Bol, je a bude náš

Ruský minister obrany Sergej Šojgu reagoval o tri dni vyhlásením, že Krymský polostrov „bol, je a bude ruským územím". Európska únia (EÚ) neuznáva anexiu Krymu Ruskou federáciou. Považuje ju za porušenie medzinárodného práva, pričom podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc.

Zdroj: www.president.gov.ua, http://kremlin.ru/events/president, https://kanaldom.tv