V roku 2011 bude Ukrajina oslavovať okrúhle výročie svojho vzniku. V auguste 1991 vyhlásil parlament (Najvyššia rada) nezávislosť krajiny. Vtedy to bol štát s 52 miliónmi obyvateľov a veľkým ekonomickým potenciálom. Národno-vlastenecké sily v tom čase ubezpečovali, že za desať rokov bude Ukrajina jedným z najmocnejších štátov Európy.
Najbiednejší v Európe
Odvtedy prešlo už takmer 20 rokov. Teraz má krajina len 46 miliónov obyvateľov a švajčiarska banka Credit Suisse v správe Global Wealth za rok 2010 uvádza, že v jej hodnotení európskych krajín podľa bohatstva na obyvateľa sa nachádza na predposlednom mieste. Predbehla len svojho suseda, Moldavsko.
Ukrajinské úrady priznávajú, že životná úroveň Ukrajincov je veľmi nízka. Dvanásť a pol milióna ľudí – a to je vyše štvrtiny obyvateľstva – žije pod hranicou biedy. Priemerná mesačná mzda obyvateľa ukrajinského hlavného mesta len o málo prevyšuje tritisíc hrivien (300 eur). A vo väčšine regiónov – polovicu.
Podľa októbrového prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu 43,8 percenta Ukrajincom stačia peniaze len na jedlo. Navyše viac ako 16 percent opýtaných priznalo, že ich mzda nestačí ani na jedlo. Bieda núti ľudí hľadať prácu v zahraničí.
Príčiny neutešeného stavu
Experti označujú za hlavnú príčinu všetkých ukrajinských neduhov absenciu silnej vlády, obrovský úradnícky aparát a totálnu korupciu.
Geopoliticky je krajina rozdelená na dve rovné časti. Mentalita ľudí žijúcich v západnej Ukrajine je proeurópska. Veľká časť jej územia voľakedy patrila rakúsko-uhorskej monarchii. Obyvateľstvo tejto časti je za úzku spoluprácu s EÚ a NATO. Východná časť inklinuje k Rusku. Je to priemyselná časť, žije tu ruskojazyčné obyvateľstvo a prežívajú veľmi silné sovietske stereotypy.
Každé voľby na Ukrajine sú lotériou a chýbajúca jednota národa neprináša žiadnej politickej sile či politikovi výraznú väčšinu. Po takzvanej oranžovej revolúcii sa zdalo, že sovietsky systém sa stane minulosťou a novej politickej moci sa podarí zjednotiť krajinu a vyviesť ju z ekonomického kolapsu. No spory v centre moci a korupčné škandály fakticky anulovali výdobytky revolúcie. Súčasná moc z východu krajiny uskutočňuje proruskú politiku. Ukrajina už obetovala kvôli družbe s Ruskom svoje geopolitické záujmy a predĺžila pobyt ruského vojenského námorníctva na Kryme výmenou za nižšie ceny zemného plynu. No už je zrejmé, že ani Rusko nemá prostriedky na záchranu ukrajinského hospodárstva.
Ekonomika
A stav hospodárstva je jednoducho katastrofálny. Tlačová služba ministerstva financií oznamuje, že len za september vzrástol celkový štátny dlh o 5,8 percenta. Ako uviedol minister financií Fjodor Jarošenko, reálny deficit rozpočtu za minulý rok dosiahol 100 miliárd hrivien (desať miliárd eur).
Vláda sa vrhla hľadať záchranu v Medzinárodnom menovom fonde. Ten súhlasil s pôžičkou 15,5 miliardy dolárov. Jej poskytnutie je však späté s radom podmienok, ktoré sa Ukrajina zaviazala splniť. Sú to predovšetkým nepopulárne opatrenia týkajúce sa úradníckeho aparátu, zvýšenia cien služieb za bývanie, zemného plynu a predĺženia dôchodkového veku. Hoci rating súčasného prezidenta Viktora Janukovyča zostáva spomedzi ukrajinských politikov najvyšší, podľa výskumu verejnej mienky od začiatku tohto roku klesol o takmer 20 percent.
Vláda musí vysvetliť obyvateľom, že hoci opatrenia na ozdravenie ekonomiky sú bolestivé, nemožno sa im vyhnúť. Musí demonštrovať obyvateľstvu aj svoje odhodlanie bojovať s korupciou. Rozpracovala síce balík protikorupčných dokumentov, no ich schválenie stále odkladá. Popritom na Ukrajine je obrovská armáda úradníkov. Denník Korešpondent uvádza, že vo vláde je vyšších úradníkov viac ako v Nemecku a vo Francúzsku dovedna. Toto všetko bráni aj prílevu investícií do ekonomiky.
Separatizmus
Napriek tomu najboľavejším problémom Ukrajiny je separatizmus. „V súčasnosti existujú tri predpoklady, ktoré môžu rozštiepiť Ukrajinu – otázka viery, otázka jazyka a územný problém,“ tvrdí riaditeľ Agentúry pre modelovanie situácií Vitalij Bala.
Nedávno prepukol škandál po vyjadrení známeho ukrajinského spisovateľa Jurija Andruchoviča o tom, že Ukrajinu môže vyliečiť len rozdelenie. J. Andruchovič je patriotom západnej Ukrajiny.
Zároveň na východe Ukrajiny aktivisti Eurázijského zväzu mládeže (ECM) spolu so stranou Ruský blok začali zbierať podpisy za vyhlásenie referenda o „delimitácii“ západnej a východnej časti Ukrajiny. „Ako riešenie súčasnej nekonečnej politickej krízy ukrajinskej štátnosti ECM navrhuje rozdelenie. Západná Ukrajina, inklinujúca k Západu, sa oddelí od východnej Ukrajiny a vstupuje do Európskej únie. Východná sa spája s eurázijskými integračnými štruktúrami a vstupuje do zväzu Ruska a Bieloruska,“ navrhuje ECM. V opačnom prípade podľa zväzu čaká krajinu občianska vojna, možná okupácia zo strany NATO, po ktorej sa na východnej Ukrajine určite začne partizánska vojna.
Podľa prieskumu verejnej mienky si 54 percent Ukrajincov myslí, že krajina sa vyvíja nesprávnym smerom. Napriek tomu zostávajú, ako vždy, optimistami. Medzinárodná agentúra IFAK robila prieskum, z ktorého vysvitlo, že 47 percent Ukrajincov verí v zlepšenie svojho života v budúcom roku. Pesimisticky vidí budúcnosť len 28 percent občanov.
Autor je ukrajinský publicista.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
