Ukrajine sa v pondelok počas formálnych rozhovorov nepodarilo dosiahnuť dohodu so skupinou držiteľov dlhopisov o reštrukturalizácii dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov (18,67 miliardy eur). Hrozí jej tak riziko nesplatenia štátneho dlhu, tzv. default.
V auguste sa končí dohoda s držiteľmi dlhopisov, ktorá Ukrajine umožňovala pozastaviť platby po ruskej invázii v roku 2022. Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko povedal, že rozhovory budú pokračovať a očakáva, že vláda dosiahne dohodu do 1. augusta.
Formálne rokovania s výborom držiteľov dlhopisov prebiehajú už takmer dva týždne. Ukázalo sa však, že vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov sú na míle vzdialené.
Vláda vo vyhlásení uviedla, že aj keď Ukrajina a veriteľský výbor nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú pokračovať v konštruktívnych diskusiách prostredníctvom svojich poradcov. A budú pokračovať aj bilaterálne diskusie s inými investormi.
Vo vládnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že táto skupina veriteľov je držiteľom zhruba 20 percent nesplatených dlhopisov.
Marčenko poznamenal, že rovnováha ukrajinskej ekonomiky je „krehká“ a závisí od dôslednej a výraznej podpory partnerov. „Včasná reštrukturalizácia dlhu je kritickou súčasťou tejto podpory,“ povedal. „Silné armády musia byť podporené silnými ekonomikami, aby vyhrali vojny,“ dodal.
Držitelia dlhopisov uviedli, že vláda v návrhu požaduje odpisy z dlhu, ktoré „výrazne prekračujú“ 20 percent očakávaných trhmi. To by mohlo značne poškodiť budúcu investorskú základňu Ukrajiny a jej snahu o opätovný prístup na kapitálové trhy pri najbližšej príležitosti, dodali.
Ukrajina by sa mohla pokúsiť predĺžiť pozastavenie platieb aj po auguste, ale uprednostňuje trvalejšie riešenie a úplné prepracovanie dlhu.
Zdroje zdôraznili tiež, že Ukrajina sa snaží vyhnúť tomu, aby investori predávali jej dlhopisy hedžovým fondom a iným, ktorí sú menej prístupní dohodám o spolupráci a prepracovaní dlhu.
Nesplatenie by bolo druhým za desať rokov a symbolickým neúspechom, ktorému sa chce Kyjev vyhnúť. K prvému došlo po tom, čo Moskva v roku 2014 anektovala Krym.