Ukrajine sa v pondelok počas formálnych rozhovorov nepodarilo dosiahnuť dohodu so skupinou držiteľov dlhopisov o reštrukturalizácii dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov (18,67 miliardy eur). Hrozí jej tak riziko nesplatenia štátneho dlhu, tzv. default.

V auguste sa končí dohoda s držiteľmi dlhopisov, ktorá Ukrajine umožňovala pozastaviť platby po ruskej invázii v roku 2022. Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko povedal, že rozhovory budú pokračovať a očakáva, že vláda dosiahne dohodu do 1. augusta.

Formálne rokovania s výborom držiteľov dlhopisov prebiehajú už takmer dva týždne. Ukázalo sa však, že vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov sú na míle vzdialené.

Vláda vo vyhlásení uviedla, že aj keď Ukrajina a veriteľský výbor nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú pokračovať v konštruktívnych diskusiách prostredníctvom svojich poradcov. A budú pokračovať aj bilaterálne diskusie s inými investormi.

Vo vládnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že táto skupina veriteľov je držiteľom zhruba 20 percent nesplatených dlhopisov.

Marčenko poznamenal, že rovnováha ukrajinskej ekonomiky je „krehká“ a závisí od dôslednej a výraznej podpory partnerov. „Včasná reštrukturalizácia dlhu je kritickou súčasťou tejto podpory,“ povedal. „Silné armády musia byť podporené silnými ekonomikami, aby vyhrali vojny,“ dodal.

Držitelia dlhopisov uviedli, že vláda v návrhu požaduje odpisy z dlhu, ktoré „výrazne prekračujú“ 20 percent očakávaných trhmi. To by mohlo značne poškodiť budúcu investorskú základňu Ukrajiny a jej snahu o opätovný prístup na kapitálové trhy pri najbližšej príležitosti, dodali.

Ukrajina by sa mohla pokúsiť predĺžiť pozastavenie platieb aj po auguste, ale uprednostňuje trvalejšie riešenie a úplné prepracovanie dlhu.

Zdroje zdôraznili tiež, že Ukrajina sa snaží vyhnúť tomu, aby investori predávali jej dlhopisy hedžovým fondom a iným, ktorí sú menej prístupní dohodám o spolupráci a prepracovaní dlhu.

Nesplatenie by bolo druhým za desať rokov a symbolickým neúspechom, ktorému sa chce Kyjev vyhnúť. K prvému došlo po tom, čo Moskva v roku 2014 anektovala Krym.

Ďalšie dôležité správy

AG29 Borgo Egnazia - Na snímke zľava predseda Európskej rady Charles Michel, nemecký kancelár Olaf Scholz, kanadský premiér Justin Trudeau, francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, americký prezident Joe Biden, japonský premiér Fumio Kišida, britský premiér Rishi Sunak a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová diskutujú počas summitu svetových lídrov G7 v meste Borgo Egnazia v regióne Apúlia na juhovýchode Talianska vo štvrtok 13. júna 2024. Na
Neprehliadnite

Lídri G7 sa zhodli na využití výnosov zo zmrazeného ruského majetku