V jednej vete ide o kombináciu nešťastnej histórie v rámci Sovietskeho zväzu, polohy na periférii Európy, na ktorú má zálusk Rusko, a pre mnohé krajiny Európskej únie predstavuje Ukrajina obrovskú pilulku s 50 miliónmi obyvateľov, ktorú ťažko prehltne.
Okrem toho, ukrajinský parlament sa neoficiálne delí na skupiny, ktoré ovládajú vplyvní oligarchovia. S ich pomocou a vysokou korupciou krajinu rozkrádajú. Celkom výstižne vystihla situáciu v krajine expertka na Ukrajinu Lenka Víchová, ktorú oslovil denník Insider.
"Politická elita nedodržiava ústavu ani zákony. Málokto si možno všimol, že od roku 2004, keď na Ukrajine prepukla oranžová revolúcia, sa niekoľkokrát zmenila ústava nezákonnou a protiústavnou cestou, takže si V. Janukovyč so svojou skupinou robí v krajine, čo sa im páči. Nejaké pravidlá či parlamentné procedúry ich nezaujímajú," komentovala L. Víchová.
Bez posunu
Rozpad sovietskeho impéria so sebou priniesol ohromný ekonomický prepad. Trval prakticky až do roku 1999, keď sa ukrajinský HDP stabilizoval. Krajina po páde sovietskeho bloku nedokázala účinne využiť obrovský potenciál v poľnohospodárstve a priemysle. Namiesto toho sa ďalej viezla na komoditnom cykle bez akýchkoľvek štrukturálnych reforiem na „európsky štýl“.
Zaostalosť odradila investorov. Pre potencionálnych investorov v poľnohospodárstve chýba jednotný pozemkový register, pretrváva obmedzenie súkromného vlastníctva pôdy či byrokratické prekážky, ktoré znepríjemňujú život.
Zároveň Ukrajina čelí obrovským regionálnym rozdielom medzi bohatším východom a chudobným západom. Kým na západe sa priemerná mzda pohybuje na úrovni 220 eur, o východnej Luhanskej alebo Doneckej oblasti priemerná mzda predstavuje 290 eur. Aj keď na prvý pohľad nejde o výrazný rozdiel, percentuálne predstavuje 30 percent. Rozdiely dokumentuje aj podiel vidieckeho obyvateľstva a ich vzdelanie – na západe žije na vidieku polovica ľudí, na východe len 14 až 20 percent. (Pozn.: Odsek bol opravený, v pasáži boli chybne uvedené regióny)
Od finančnej krízy v roku 2008 sa Ukrajinci nikam neposunuli. Dobre to vidieť na číslach celkovej produkcie. Kým pred piatimi rokmi tvoril HDP na hlavu Ukrajinca 7 308 dolárov, v súčasnosti je to len o 200 dolárov viac. V raste ekonomiky Ukrajinci zaostávajú za Bieloruskom aj Gruzínskom.
Kým Bielorusko, kde vládne diktátor Alexander Lukašensko, si za tento čas polepšilo o 4 000 dolárov na hlavu (HDP per capita tvorí niečo nad16-tisíc dolárov), Gruzínsko pridalo tisíc dolárov navyše (HDP per capita tvorí niečo nad 6 000 dolárov). Ukrajinci bezcielne blúdia v politickom labyrinte a nedokážu reagovať na meniace sa globálne a regionálne prostredie.
Investície len od oligarchov
Jedinou pozitívnou správou pre ekonomiku boli až do vypuknutia politických protestov pomerne slušné priame zahraničné investície, tvrdí v analýze analytik Patryk Toporowski z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov. No aj túto správu treba brať s rezervou.
Leví podiel na úspechu mali pomerne nízke náklady na podnikanie (predovšetkým ochotná a lacná pracovná sila), ale väčšina týchto investícií pochádza z vreciek bohatých oligarchov, ktorí sú napojení na politické špičky v Ukrajine. Tieto investície sa „domov“ vracajú z daňových rajov (až 38-percentný podiel tvorili investície z Cypru, Holandska a Panenských ostrov).
Nové zahraničné investície, ako ich poznáme štandardne od nadnárodných firiem, sú skôr rarita. Podľa ukrajinskej Európskej obchodnej asociácie (EBA) je príťažlivosť Ukrajiny najhoršia za posledných päť rokov.
Vrcholom bolo nepodpísanie asociačnej dohody Kyjeva s Európskou úniou a týmto gestom prezident Viktor Janukovyč zahodil roky práce európskych a ukrajinských diplomatov. Podnikatelia a zahraniční investori podľa EBA si podpis dohody spájali s krokom ku zvýšeniu transparentnosti a pravidiel v biznise, ktorých presadenie na Ukrajine je podľa biznismenov nutné.
Kým veľké firmy sa môžu pre rastúce riziká zdvihnúť a odísť, menšie firmy a živnostníci, podobne ako na Slovensku, majú zviazané ruky. Chýbajúce reformy, korupcia, nefungujúca verejná správa, obrovská byrokracia a preferovanie oligarchov spôsobili, že medzi rokmi 2010 až 2012 ukončilo svoju činnosť 600-tisíc podnikateľov, tvrdí BBC. Televízia sa odvolala na štátne štatistiky.
Rastúci dlh, oslabená mena
Proeurópskymi demonštráciami skúšaná Ukrajina Zdroj: SITA / AP
Investorov odrádza politická nestabilita, prílišná volatilita ukrajinskej hrivny a rastúci dlh krajiny. Na európske pomery je štátny dlh viac ako skvelý, ale investorov znepokojuje jeho vývoj. Kým v roku 2008 bol 12,5 percenta HDP, v súčasnosti je to trojnásobok 36 percent HDP.
Čo sa týka hrivny, politická nestabilita a hrozba občianskej vojny oslabili ukrajinskú menu na najnižšiu úroveň voči americkému doláru za posledné štyri roky. Centrálna banka musela reagovať niekoľko týždňov silnými zásahmi (intervencie, aby mena ostala v stabilnom pásme voči doláru).
Výsledkom sú najnižšie devízové rezervy od roku 2006 a len na udržanie meny ukrajinskí centrálni bankári minuli v prepočte 1,25 miliardy eur. Ukrajincom aktuálne zostali rezervy na úrovni 17,8 miliardy dolárov. Na zlepšenie predstavivosti ide zhruba o cenu dovozov do Ukrajiny na necelé dva mesiace. Ešte vlani v septembri boli pritom rezervy vo výške 36 miliárd dolárov.
Prepad spôsobili aj náklady na splácanie dlhu a pôžičiek od Svetovej banky a Európskej investičnej banky (EIB). Obe banky dotovali Ukrajinu úvermi v celkovej výške šesť miliárd dolárov. EIB na Ukrajine napríklad poskytuje úvery malým a stredným firmám, podieľa sa na modernizácii riadenia letovej prevádzky a predĺžení trasy metra. V stredu sa jej vedenie rozhodlo, že z krajiny odchádza pre nebezpečenstvo občianskej vojny.
Ukrajina pod tlakom protestov musela v novembri od roku 2009 po prvýkrát devalvovať menu o 10 percent. Ako výhovorku využili okrem politickej nestability aj argument, že obchodní partneri ekonomicky spomalili, preto potrebujú lacnejšou hrivnou vyvážať lacnejšie produkty a stať sa konkurencieschopnejšími.
Nervozita ohľadom ďalšieho vývoja na Ukrajine sa prejavuje aj na finančných trhoch. Investori sa obávajú, že vláda nebude schopná splácať svoje záväzky. Pri nástupe vlády Mykolu Azarova v roku 2010 dosahoval štátny dlh 40 miliárd dolárov, v súčasnosti už presiahol 70 miliárd.
Cena dolárových dlhopisov klesla na nové rekordné minimum. Cena poistenia proti nesplateniu ukrajinského štátneho dlhu sa naopak vyšplhala na najvyššiu hodnotu za viac než štyri roky. Obavy sú namieste, pretože len tento rok má Ukrajina splatiť svoje podlžnosti vo výške 17 miliárd dolárov. Ukrajina je už dávno v bankrote. Iba to zatiaľ oficiálne nikto nepriznáva a len sa do nej stále pumpujú peniaze, ktoré udržujú režim V. Janukovyča pri živote.
Na úniu či Medzinárodný menový fond sa ukrajinská vláda nemôže obrátiť, pretože úvery sú podmienené podobne ako v Grécku prísnymi ekonomickými a politickými reformami. V prvom rade ide o prepustenie expremiérky Júlie Tymošenskovej a zrušenie ekonomických špecialitiek, ako sú napríklad obrovské subvencie zemného plynu pre domácnosti.
Taktika Rusov vyšla. Prachy na drevo
Rusko si takýto typ podmienok nekladie. Keď ruský premiér Vladimir Putin s V. Janukovyčom vyjednávali v decembri podmienky, sučasťou rokovacích praktík boli vyhrážky zastavenia kohútikov plynu alebo obchodné blokády, ako to Rusko predviedlo minulé leto. Ukrajinský prezident konal aspoň podľa jeho logiky ekonomicky, ale krátkodobo. Ak by asociačnú dohodu podpísal, Ukrajina by ochladením vzťahov s Ruskom prišla podľa prepočtov magazínu Businessweek počas desiatich rokov o 160 až 170 miliárd dolárov.
Rusi jednali narovinu. Ukrajinský prezident si vybral možnosť jasných financií – hneď a na drevo. S Ruskom okamžite dohodli záchrannú pôžičku vo výške 15 miliárd dolárov. Prvú tranžu Rusi do Kyjeva poslali koncom decembra, druhá časť úveru sa odložila po tom, ako v januári po protestoch odstúpil premiér Mykola Azarov.
Mykola Azarov rezignoval na funkciu ukrajinského premiéra Zdroj: SITA / AP
Ukrajina je závislá na ruskom trhu a ešte viac na zemnom plyne, ktorý Rusi Ukrajincom predávajú za najvyššiu cenu v Európe. Za kubík platia 414 dolárov, čo je násobne viac ako okolité krajiny. Vysoké ceny plynu pre Ukrajincov sú motiváciou, aby sa pripojili k pripravovanej Euroázijskej únii, ktorú pripravuje V. Putin. Ide o akési zmŕtvychvstanie novodobého Sovietskeho zväzu.
Bielorusi na túto východnú úniu spolu s Kazachstanom prikývli a ich ceny plynu sa pohybujú na úrovni okolo 180 dolárov za kubík. Analytik Timothy Snyder pre denník The Financial Times napísal, že Euroázijská únia prezidenta Putina môže pozostávať iba z diktatúr, pretože každá slobodná spoločnosť by bola V. Putinovi vyzývateľom. A táto únia musí obsahovať Ukrajinu, inak ju bude Putin považovať za prehru.
Finančné toky neuschnú
Pre V. Janukovyča nie je podstatná vízia možno lepšieho života v Európe, ale len ceny plynu. Moskva má u Ukrajincov nezaplatený účet za plyn vo výške sedem miliárd eur, ktorý im zrejme odpustí. Keby naopak Ukrajina podpísala dohodu s úniou, situácia by sa zmenila. Rusi by pritvrdili blokádami a cenami.
Pre Ukrajinu sú dôležité aj stabilné primárne finančné toky z Ruska. Rusi im sľúbili masívne financovanie spoločných výskumných a priemyselných projektov či otvorený potravinársky trh od Ruska až po Peking. Ide o oblasť, ktorá je regionálne bližšia ako presýtený dotovaný trh únie.
Ukrajinci majú zároveň napojenie na ruské banky Sberbank, Vnesheconombank, Gazprombank a VTB Bank, ktoré napožičiavali vláde a firmám na Ukrajine podľa V. Putina 28 miliárd dolárov. Ratingová agentúra Moody`s odhadla, že až 35 percent týchto úverov môže mať problémy.
Komentátor Respektu Jan Macháček v komentári odkázal na článok agentúry Bloomberg, podľa ktorého EÚ má krv na rukách. Urobila chybu už 21. decembra, keď sa rozhodovalo o asociačnej dohode. Kým Rusko ponúklo jasné alternatívy – buď hrozby, alebo finančnú pomoc, EÚ odkázala V. Janukovyčovi, že jeho priazeň si nebude kupovať. Než sa únia spamätala a ponúkla lepší balík s 27 miliarmi dolárov vrátane pomoci od MMF, bolo neskoro. Demonštranti boli v uliciach a V. Janukovyč akceptoval ruskú pomoc.
Ďalšia možnosť bola premárnená v decembri po tom, čo ukrajinská vláda prvýkrát brutálne napadla demonštrantov. Západ mal jasne požadovať odchod vlády a trest pre zodpovedných úradníkov. „Slávna nahrávka „Fuck the EU" V. Janukovyčovi naznačila, ako hlboko je západ rozdelený a oslabený. Majetky ukrajinských politikov a ich príbuzných na západe už mohli byť dávno zabavené,“ napísal v komentári J. Macháček.
