Ak história Ukrajincov niečo naučila, tak je to predovšetkým schopnosť odolávať ranám osudu a prežiť. Nejde len o vojakov na východnom fronte, napríklad o obrancov doneckého letiska, ale aj o dôchodcov v zázemí.

Ako sa dá reálne prežiť z tisícovky hrivien dôchodku, teda v prepočte zhruba 60 eur? „Nič nenakupuješ, len niečo na jedenie,“ vysvetľuje bývalá lekárnička Naďa. „A kto môže pracovať, ten pracuje,“ dodáva. Sama si privyrába na pol úväzku. Podobne pracuje aj jej manžel, tiež dôchodca. A našťastie prácu má aj ich syn. Byt majú vlastný, ale náklady na bývanie prakticky zhltnú jeden dôchodok. „Nedaj bože, aby som zostala sama,“ strachuje sa.

Na vidieku, kde je o zamestnanie väčšia núdza ako v mestách, majú dôchodcovia podľa šesťdesiatničky Jevhenije záhumienky, kde si musia vypestujú to, čo si v obchode už nemôžu dovoliť. Napríklad zemiaky. Tie, asi ako všetko, na trhoviskách zase zdraželi.

A je tu ešte jedna veľký problém všetkých dôchodcov. „Zdravotníctvo má byť bezplatné, ale nie je to pravda. Lieky sú hrozne drahé a musia sa platiť,“ konštatuje bývalá pani lekárnička.

Zamestnanci na tom nie sú oveľa lepšie. V supermarkete v centre miliónovej Odesy visí inzerát, že prijmú do práce pokladníčky a predavačky. „Dostanú asi tak niečo nad dvetisíc hrivien (122 eur),“ odhaduje ochrankár predajne. „Dá sa z toho vyžiť? Nedá. Ale žijeme,“ dodáva.

Regály praskajú vo švíkoch, žiadnu krízu a núdzu tu nevidno. Pollitrovka českej becherovky je tu práve v akcii, ale aj po zľave stojí viac ako dve fľašky ukrajinskej vodky.

Na poschodiach nákupného strediska nad supermarketom sú značkové obchody. Klenoty, kozmetika, odevy. Bunda tak za dva platy, džínsy za jeden, košeľa za pol druha dôchodku. Predavačky zjavne trávia väčšinu predajného času osamote. Napriek tomu sa nablýskané obchody nezatvárajú a neďaleko vyrástlo ešte jedno a oveľa väčšie nákupné centrum. Záhady ukrajinskej ekonomiky asi nemožno vyjadriť len jednoduchou štatistikou poklesu priemyselnej výroby o pätinu, infláciou a priepastným oslabením meny.

O kúsok ďalej, v reštaurácii s rýchlym občerstvením, je stále rušno. Keď v lete časopis The Economist spočítal a uverejnil svoj tohtoročný Big Mac Index, vyšla mu Ukrajina ako krajina, kde si možno dvojitý hamburger kúpiť najlacnejšie na svete. V prepočte za 1,16 eura. Priemer v eurozóne je 3,68 eura.

Index je však v dolároch a tie sa v ukrajinských bankách podľa oficiálneho kurzu už dlho nedajú zohnať, ako sa – za asistencie novinárov – osobne presvedčila aj guvernérka centrálnej banky Valerija Hontarevová. Hamburgery sa našťastie predávajú za hrivny.

V poľskej tlači si možno prečítať náreky obchodníkov a roľníkov z pohraničí, ktorí svoj biznis postavili na nákupoch Ukrajincov. Prepad hrivny zmenšil platy ich zákazníkov z východu na polovicu a utlmil cezhraničný obchod. Parkoviská pred poľskými hypermarketmi sú prázdne.

„Ešte vlani v decembri sme predávali päť, šesť televízorov denne, tých s najväčšími obrazovkami. Výborne išli na odbyt aj práčky, chladničky, vysávače. A teraz? Škoda slov. Ak predám Ukrajincom jeden televízor za dva týždne, tak to vôbec nie je zlé...,“ povedal denníku Gazeta Wyborcza predajca v Tomaszowe. Cez miestny hraničný priechod, kde autá čakali 24 hodín, možno prejsť za 15 minút.

„Krajina chaosu a odvahy,“ nazval svoju reportáž o predvolebnej Ukrajine server BBC. Mal na mysli hlavne situáciu na fronte s proruskými separatistami na východe krajiny. Ale na Ukrajine je ešte druhý, domáci front, ktorý tiež rozhoduje o osudu štátu. V hlbokom zázemí.