Hlavné mesto Ukrajiny je zatiaľ bez prítomnosti ruských síl, ktoré by doliehali na jeho hranice, píše Lili Bayerová, redaktorka portálu Politico. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko však pripúšťa, že to neznamená, že sa všetci môžu bezpečne vrátiť.
Na návrat do Kyjeva je ešte čas
Kličko nedávno povedal delegácii zahraničných politikov, ktorí prišli na návštevu, že vyčistiť región od všetkých výbušnín by mohlo trvať aj rok. Časť infraštruktúry bola úplne zničená a verejnej doprave chýba väčšina zamestnancov.
Toto sú len niektoré z logistických výziev, píše autorka. Podľa starostu sa v hlavnom meste môžu nachádzať ruské „diverzné skupiny“ a naďalej v ňom pretrváva riziko raketových útokov.
„Všetkým hovorím: Prosím, ak máte možnosť, tak zatiaľ sa držte preč,“ odkázal Kličko.
Boroďanka sa vracia k životu
Naprieč Ukrajinou podľa autorky úradníci zápasia s dilemou. Dychtia po náznaku normálnosti, kde je to uprostred extrémnej abnormálnosti prebiehajúcej vojny možné, no v mestách a dedinkách, ktoré zasiahla prvotná ruská agresia, je oživenie pre vysokú úroveň deštrukcie nesmierne náročné.
Heorhij Jerko, starosta Boroďanky, ktorá je predmestím Kyjeva a okupovali ju ruské sily, sa vyjadril, že miesto sa pomaly vracia k životu, pričom poznamenal, že sa don vrátilo už 4 000 obyvateľov.
„Až 487 domov bolo kompletne zničených,“ povedal poslancom, ktorí tam boli na návšteve. Odborníci pracujú na tom, aby určili, ktoré budovy sú pre ľudí bezpečné, dodal. Pre tých, ktorí nemajú domov, bude potrebné zabezpečiť dočasné ubytovanie.
„Tešíme sa na podporu medzinárodného spoločenstva, na podporu našej vlády,“ uzavrel starosta.
Kľúčové financie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac informoval, že krajina mesačne potrebuje až 7 miliárd dolárov, aby vykompenzovala hospodárske straty, a neskôr bude potrebovať stovky miliárd na prestavbu krajiny po vojne.
No vojna stále prebieha, a preto nie je jasné, aké budú potreby Ukrajiny po jej skončení a koľko bude jej obnova naozaj stáť. Očakáva sa, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu pri koordinovaní a financovaní tejto obnovy, poznamenala autorka.
Reštart hospodárstva v čo najväčšej miere je podľa Mattiho Maasikasa, veľvyslanca EÚ pri Ukrajine, kľúčový. Poukázal na prácu Európskej investičnej banky s cieľom sprístupniť Ukrajine úver a na snahu EÚ pomôcť Ukrajine nájsť spôsoby, ako vyvážať obilie, zatiaľ čo jej prístavy podliehajú blokáde.
Obnova bude mať tri prvky
Oľha Stefanišynová, vicepremiérka Ukrajiny pre európsku integráciu, sa vyjadrila, že EÚ prevezme politické vedenie, pokiaľ ide o riadenie podpory súvisiacej s obnovou Ukrajiny, pretože aj napriek tomu, že Ukrajina má plne fungujúcu vládu, tak krajina stále bojuje vo vojne.
Európski lídri sa koncom marca dohodli na zriadení trustového fondu solidarity pre Ukrajinu a vyzvali medzinárodných partnerov k účasti. Minulý týždeň zorganizovali poľský premiér Mateusz Morawiecki a jeho švédska kolegyňa Magdalena Anderssonová darcovskú konferenciu pre Ukrajinu.
Obnova Ukrajiny bude mať tri prvky, myslí si Stefanišynová. Prvým prvkom bude riešenie likvidných medzier Kyjeva, pričom podľa nej bude táto výzva v tejto fáze extrémne dôležitá.
Druhým prvkom je prebiehajúca obnova oblastí pod kontrolou Kyjeva vrátane obnovy dodávok vody a elektriny.
Posledný prvok, ktorý vicepremiérka nazvala „veľkou obnovou“, zahŕňa plány pre jednotlivé európske krajiny s cieľom prevziať záštitu a pomôcť obnoviť konkrétne oblasti Ukrajiny, akými sú Odesa a Mariupol.
Von der Leyenovej ambiciózny balík
Rozsah potrieb Ukrajiny v oblasti obnovy nemá v modernej dobe obdobu a Európska komisia berie na vedomie, že súčasná pomoc nestačí na to, aby pokryla krátkodobé potreby Kyjeva.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poukázala na to, že Ukrajina mesačne potrebuje 5 miliárd eur, aby mohla fungovať, vyplácať dôchodky, mzdy a poskytovať základné služby, pričom sa odkázala na odhad Medzinárodného menového fondu.
„Musíme ich podporiť, ale takisto viem, že to sami nezvládneme,“ zdôraznila.
Von der Leyenová navrhla vytvorenie „ambiciózneho balíka obnovy“ pre Ukrajinu s cieľom riešiť existujúce slabiny hospodárstva Ukrajiny a položiť základy dlhodobého a udržateľného rastu. Trvala na tom, že tento projekt by umiestnil Ukrajinu na cestu k členstvu v EÚ.
Šéfka Komisie však neposkytla mnoho podrobností. Kľúčovou otázkou podľa autorky ostáva to, ako bude EÚ financovať rozsiahlu prestavbu Ukrajiny.