Nová elektráreň s kapacitou 1 megawatt sa nachádza len sto metrov od „sarkofágu“, obrovskej kupoly, ktorá zakrýva zvyšky jadrového reaktora. Jeho havária v roku 1986 bola najhoršou nukleárnou katastrofou na svete.

Solárna elektráreň za 1 milión eur bude schopná pokryť potreby stredne veľkej dediny alebo približne 2-tisíc bytov, uviedol Jevgenij Varjagin, šéf ukrajinsko-nemeckej spoločnosti Solar Chernobyl, spoločného podniku ukrajinskej firmy Rodina Energy Group a nemeckej Enerparc AG.

Celkovo bude na ploche 1,6 hektára, čo je veľkosť zhruba dvoch futbalových ihrísk, nainštalovaných približne 3 800 fotovoltaických panelov. Návratnosť investície sa odhaduje na sedem rokov.

Výrobná kapacita solárnej elektrárne sa pritom môže časom zvýšiť aj na 100-násobok. Množstvo slnečného svitu v Černobyle je rovnaké ako na juhu Nemecka, vyhlásil J. Varjagin.

Ukrajina, ktorá v predchádzajúcich dvoch rokoch prestala nakupovať zemný plyn z Ruska, sa snaží využiť potenciál neobývateľnej zóny okolo poškodenej elektrárne. Tá je totiž v dôsledku radiácie stále nebezpečná, nie je tam možné nič pestovať.

Štvrtý reaktor černobyľskej elektrárne explodoval 26. apríla 1986 a rádioaktívny spad kontaminoval až tri štvrtiny Európy. Podľa odhadov zasiahol najviac Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Sovietske úrady po katastrofe evakuovali z oblasti státisíce ľudí a rozsiahle územie s rozlohou viac ako 2-tisíc štvorcových kilometrov zostalo opustené. Zvyšné reaktory pokračovali v prevádzke až do odstavenia posledného z nich v roku 2000, čím sa ukončila priemyselná činnosť v tejto oblasti.

Ľudia sa tam nemôžu vrátiť. Podľa ukrajinských úradov v zamorenej zóne nebude možné žiť „viac ako 24-tisíc rokov“, ale opustené územie je možné „rozumne využiť“. „Toto územie samozrejme nemožno použiť na poľnohospodárstvo, ale je vhodné pre novátorské a vedecké projekty,“ povedal v roku 2016 Ostap Semerak, ukrajinský minister životného prostredia a jeden z propagátorov umiestnenia solárnych projektov v Černobyle.

Inštalácia novej obrovskej kopuly nad zrúcaninami poškodeného reaktora pred viac ako rokom umožnila realizáciu solárneho projektu. Radiácia v blízkosti elektrárne vďaka tomu klesla len na jednu desatinu predchádzajúcich úrovní, uvádza sa v oficiálnych údajoch. Napriek tomu sú stále potrebné preventívne opatrenia. Solárne panely sa upevňujú na základňu z betónových blokov, nie na zem. Pôda zostáva kontaminovaná, vysvetľuje Varjagin. „Nemôžeme tu vŕtať ani kopať,“ dodal.

Konzorcium vlani dokončilo výstavbu 4,2 megawattovej solárnej elektrárne v susednom Bielorusku, v zóne neďaleko od Černobyľa, v ktorej tiež namerali neprípustnú úroveň radiácie. Ukrajina ponúkla investorom takmer 2 500 hektárov na potenciálnu výstavbu solárnych panelov v Černobyle. Kyjev tvrdí, že dostal približne 60 návrhov od zahraničných spoločností, vrátane americkej, čínskej, dánskej a francúzskej, ktoré zvažujú účasť na budúcej výstavbe solárnych zariadení v oblasti.

Investorov láka cena, ktorú Ukrajina stanovila na slnečnú elektrickú energiu, je totiž v priemere o 50 percent vyššia ako v Európe. Aj lacná pôda a blízkosť rozvodných sietí robia Černobyľ atraktívnym. Na druhej strane, obavy o bezpečnosť a notoricky známa byrokracia a korupcia na Ukrajine západných investorov odrádzajú a zatiaľ sa tam veľmi nehrnú.