Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neoblomne trvá na tom, že budúcnosť jeho krajiny je v EÚ. Tá ho však kritizuje za reformu Ústavného súdu, píše POLITICO.
Aj napriek ruskej invázii musí Ukrajina pokračovať v boji proti korupcii a naprávaní situácie v oblasti súdnictva tak, aby bolo v súlade s konvergenčnými kritériami bloku.
EÚ má v pláne vydať správy o pokroku, ktorý Kyjev v tejto otázke urobil, v marci a októbri 2023. Pokrok v oblasti právneho štátu je rýchlejší, než sa očakávalo, no podľa portálu Ukrajina urobila dva kroky vpred a jeden (veľmi znepokojivý) krok vzad. Západné krajiny s obavami poukazujú na neistotu, korupciu a cenu za obnovu národa zničeného vojnou.
Aj napriek vymenovaniu nového hlavného prokurátora a zrušení Okresného správneho súdu v Kyjeve, ktorý je neslávne známy ako najskorumpovanejší ukrajinský súd, ohrozuje nová reforma Ústavného súdu únijné ambície Ukrajiny. Na poplach už dokonca bije aj Európska komisia a Benátska komisia.
Najskorumpovanejší súd je minulosťou
Zrušenie Okresného správneho súdu v Kyjeve je jedným z najpozitívnejších krokov v boji proti korupcii, no nerodil sa ľahko.
Išlo o súd s veľkou a jedinečnou právomocou, keďže sa vzťahovala nielen na miestne úrady v Kyjeve, ale aj na všetky vládne orgány, ktoré sa v tomto meste nachádzali, vysvetľuje predseda mimovládnej organizácie Dejeure Foundation Mychajlo Žernakov.
Práve vďaka tejto širokej súdnej právomoci mal tento súd obrovskú moc. Ide takisto aj o dôvod, prečo musí dôjsť k jej rozdeleniu prostredníctvom vytvorenia nového správneho súdu, dodáva Žernakov.
Do hry vstúpil nový prokurátor
Druhým významným pokrokom bolo vymenovanie Oleksandra Klymenka za hlavného protikorupčného prokurátora.
Politico poukazuje na to, že Okresný správny súd v Kyjeve v roku 2021 jeho vymenovanie zablokoval. Tento bývalý detektív sa preslávil vyšetrovaním úplatkárstva, v ktorom figuroval Oleg Tatarov, jeden z vysokopostavených členov Zelenského administratívy. Tatarov síce bol obvinený z úplatkárstva, no jeho prípad bol postúpený z pôsobnosti nezávislého protikorupčného úradu na ukrajinskú bezpečnostnú službu, kde sa naň onedlho „zabudlo“.
Odkedy sa však Klymenko ujal svojej funkcie hlavného prokurátora, tak došlo k odblokovaniu niekoľkých vyšetrovaní úplatkárstva, pričom bývalí vysokopostavení štátni úradníci skončili buď za mrežami, alebo vo vyšetrovacích väzbách či s pokutami.
Kontroverzná reforma
V ten istý deň, keď Ukrajina zrušila neslávne známy okresný súd, sa krajine podarilo reformou Ústavného súdu urobiť aj jeden krok vedľa.
V súvislosti s reformou poukazujú kontrolné orgány na možnosť politického zasahovania do spôsobu, akým sa v rámci nového systému vymenúvajú sudcovia.
Podľa nového postupu má dôjsť k zriadeniu poradnej skupiny zloženej z troch vládnych úradníkov a troch nezávislých expertov, pričom všetci budú mať pri výbere sudcov rovnaký počet hlasov. K výberu kandidátov bude teda dochádzať hlasovaním jednoduchou väčšinou. Okrem toho rozhodnutie skupiny nebude konečné, a tak sa o kreslo na Ústavnom súde budú môcť uchádzať aj kandidáti, ktorí neprešli hodnotením.
„Jednoduchá väčšina znamená, že nezávislí experti budú pri výbere kandidáta, ktorý postúpi na ďalšiu úroveň, potrebovať hlasy politických poverencov vlády. Pri takýchto pravidlách nebude poradná skupina schopná pretlačiť nezávislých kandidátov,“ vysvetľuje Žernakov.
Zelenskyj podľa neho tento kontroverzný zákon podpísal preto, lebo v jeho administratíve stále existujú ľudia, ktorí sa bránia zmene a chcú si udržať kontrolu nad kľúčovými legislatívnymi inštitúciami. Podobné zákony sa snažia prefíkane pretlačiť v čase Zelenského neprítomnosti, dodáva Žernakov a ako príklad uvádza prezidentovu návštevu Bachmutu či Spojených štátov.
Občianska spoločnosť je proti tomu pripravená bojovať, no s kritikou musí narábať opatrne. Podľa Žernakova by ju totiž Rusko mohlo využiť na to, aby Ukrajinu vykresľovalo ako nedemokratickú a skorumpovanú krajinu. Kyjev podpisovaním zákonov, akým je ten týkajúci sa Ústavného súdu, dáva ruskej propagande do ruky zbraň kalibru HIMARS, uzatvára predseda.