Nemecká vláda vyhlásila, že je pripravená pokračovať vo využívaní uhoľných elektrární, aby odolala ruskému energetickému tlaku. Uviedol to na brífingu oficiálny zástupca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, informuje Ukrinform, správu prebrala ČTK.
Žiadna renesancia jadrovej energie
Hebestreit komentoval rozhodnutie ministerstva hospodárstva pokračovať v prevádzke niektorých uhoľných elektrární s cieľom kompenzovať nedostatok energie tvárou v tvár klesajúcemu vývozu plynu a uviedol, že uhlie je škodlivejšie pre životné prostredie, ale za súčasných podmienok je využívané v obmedzenom množstve a z krátkodobého hľadiska je oprávnené.
Nemecké vedenie zároveň podľa úradníka vylúčilo možnosť „renesancie jadrovej energie“, resp. pokračovania prevádzky jadrových elektrární pripravených na odstavenie. Je potrebné poznamenať, že to bude nejaký čas trvať, zatiaľ čo rozhodnutie musí byť naliehavé. ,,Z krátkodobého hľadiska to nepomôže," povedal hovorca s odkazom na odborné závery.
„Na pobreží Severného mora sa budujú terminály LNG a bol prijatý zákon o využívaní veternej energie, aby bolo možné efektívnejšie zavádzať obnoviteľnú energiu. Poskytuje tiež väčšiu nezávislosť,“ povedal Hebestreit.
Nediskutuje sa o opustení uhlia
Tlačový hovorca ministerstva hospodárstva Stephan Gabriel Haufe zase pripomenul, že rozhodnutie pokračovať vo využívaní niektorých uhoľných tepelných elektrární je krátkodobý krok, ktorý nebude pokračovať ani po roku 2024. „O opustení uhlia sa nediskutuje,“ povedal Haufe.
Uviedol, že v rezerve je desať uhoľných elektrární s výkonom 4,3-gigawattu a ďalších šesť s výkonom 1,6 gigawattu, ktoré možno v prípade potreby použiť. Pripravených je tiež päť blokov tepelných elektrární s kapacitou 1,9 gigawattu.
Nemecko predtým plánovalo odstaviť svoje posledné tri jadrové elektrárne do 31. decembra 2022. Rozhodnutie bolo schválené v roku 2011. Za týchto okolností sa vláda rozhodla nedemontovať a neopustiť už odstavené uhoľné elektrárne pre prípad, že by Rusko prestalo dodávať plyn. Rusko minulý týždeň znížilo vývoz plynu prostredníctvom plynovodu Nord Stream na 40 percent kapacity.