Uhlie v Nemecku v prvom polroku vytlačilo veternú energiu z prvého miesta najdôležitejšieho zdroja pre výrobu elektriny. Viac než polovicu (56 percent) z celkovo 258,9 miliardy kilowatthodín (kWh) tvorili tradičné zdroje ako uhlie, zemný plyn a atómová energia. Podľa výpočtov Spolkového štatistického úradu išlo o medziročné zvýšenie o 20,9 percenta. Podiel obnoviteľných zdrojov ako vietor, slnko a bioplyn naproti tomu klesol o 11,7 percenta na 44 percenta.

Vzhľadom na bezveterné jarné počasie sa podiel veternej energie v 1. polroku medziročne znížil z 29,1 percenta na 22,1 percenta. Veterné elektrárne priniesli do rozvodných sietí 57,1 miliardy kWh, čo je najnižšia polročná hodnota od roka 2018. Rozdiel sa vykompenzoval vyššou výrobou elektriny z uhoľných elektrární, ktoré vyrobili 70,2 miliardy kWh, čiže o 35,5 percenta viac než v 1. polroku 2020. Podiel uhlia tak dosiahol 27,1 percenta, pred rokom išlo o 20,8 percenta.

Na snímke sprava predseda vlády SR Igor Matovič a vedúci Úradu vlády (ÚV) SR Július Jakab počas návštevy v  automobilke Groupe PSA Slovakia v Trnave v piatok 5. júna 2020. FOTO TASR - Lukáš Grinaj
Neprehliadnite

Top v ekonomike: Nebojte sa, dobre bude. Nie vďaka politikom, ale firmám naberajúcim ľudí

Po uhlí a veternej energii bol zemný plyn v 1. polroku s podielom 14,4 percenta tretím najdôležitejším energetickým zdrojom v Nemecku. Na 4. mieste skončila jadrová energia s podielom 12,4 percenta.

Podľa agentúry DPA je spaľovanie fosílnych palív politicky sporné. Na základe súčasných zákonov sa chce Nemecko do roka 2038 úplne vzdať uhoľnej energie. Spolková vláda ukotvila klimatickú neutralitu do polovice storočia v zákone o ochrane životného prostredia. Emisie skleníkových plynov sa majú do roka 2030 znížiť o 65 percent v porovnaní s úrovňou roka 1990, do roka 2040 má ísť o pokles minimálne o 88 percent. Nemecko chce do roka 2045 dosiahnuť klimatickú neutralitu.