Zdá sa však, že krajina sa predsa len postupne prebúdza. Silnie aj verejná mienka Číňanov odsudzujúca nezdravé životné prostredie. Deje sa tak aj pod tlakom rôznych štúdií o dopadoch nekvalitného ovzdušia na ich zdravie.

V roku 2013 napríklad štúdia zverejnená v americkom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, za ktorou stáli vedci z Číny, Izraela a USA, odhalila, že vysoký obsah smogu na severe krajiny spôsobil, že sa priemerná dĺžka života ľudí skrátila o päť a pol roka v porovnaní s obyvateľmi žijúcimi na juhu.

V septembri minulého roka zas Svetová komisia pre ekonomiku a klímu spojila znečistenie ovzdušia spôsobené najnebezpečnejším druhom častíc PM 2,5 s až 1,23 milióna predčasných úmrtí Číňanov v roku 2010. Škodliviny v ovzduší s veľkosťou menšou ako 2,5 mikrometra, čo je zhruba jedna dvadsatina až tridsatina hrúbky ľudského vlasu, prenikajú hlboko do pľúc a dostávajú sa do krvného obehu.

Štandardné praktiky komunistického režimu, akou je cenzúra, sa však nevyhýbajú ani enviro oblasti. Čínske štátne médiá nemali problém koncom roku 2013 vyjsť s informáciami o pozitívnych vplyvoch smogu. Napríklad na ľudskú inteligenciu či vyzdvihovali jeho prínos z vojenského hľadiska.

Údajne zabraňuje použitiu navádzacích striel proti Číne. Pred pár týždňami zas zmizol z čínskych internetových serverov ekofilm Under the Dome (Pod kupolou), ktorý poukazoval na znečistenie ovzdušia v krajine a stal sa virálnym hitom.

Je však pravda, že sa vládna strana pokúša prijímať aj konkrétne opatrenia, ktoré majú katastrofálnu situáciu zlepšiť. V minulom roku vydala nariadenie podľa ktorého mali byť zošrotované milióny áut, ktoré nespĺňajú emisné normy. A začínajú byť viditeľné aj prvé výsledky. Emisie oxidu uhličitého klesli v Číne v minulom roku o dve percentá, čo predstavuje prvý takýto pokles po viac ako desiatich rokoch.

Peking obmedzí prevádzku áut počas špinavých dní

Čínske hlavné mesto Peking zaviedlo opatrenia, ktorými obmedzí počet vozidiel v uliciach počas dní, keď bude značne zvýšené znečistenie ovzdušia. Ide o ďalší krok, ktorým sa Peking snaží bojovať proti dusivému smogu, ktorý v posledných rokoch pravidelne zahaľuje mesto s 21 miliónmi obyvateľov, napísala agentúra Reuters.

Podľa údajov miestnych lekárov stúpa v Pekingu počet prípadov rakoviny pľúc. Čínska metropola sa vytrvalo umiestňuje na popredných priečkach svetového rebríčka najznečistenejších miest.

Začiatkom marca sľúbil čínsky premiér Li Kche-čchiang, že vláda urobí všetko, čo bude v jej silách, aby bojovala proti znečisteniu ovzdušia, ktoré označil za „pohromu pre kvalitu života ľudí“.

Na základe nových opatrení budú smieť motoristi vyjsť len každý druhý deň, kedykoľvek mesto vyhlási najvyšší, červený stupeň poplachu, ktorý znamená silné znečistenie počas nasledujúcich troch dní. Ťažké vozidlá vrátane stavebných nebudú smieť na cesty nielen počas červeného poplachu, ale už pri druhom najvyššom - oranžovom - poplachu.

(ČTK)

Zatvárajú uheľné kolosy

Ešte väčším problémom je obrovská spotreba uhlia v krajine. Je lacné a mnohé domácnosti ho využívajú na vykurovanie. Jeho používanie podporovala v minulosti aj vláda politikou bezplatných dodávok komodity pre domácnosti. Znečistením trpela najmä severná časť krajiny, kde sa ním vykurovalo najmohutnejšie.

Peking sa v súčasnosti snaží dosiahnuť plán, ktorým je medzi rokmi 2012 a 2017 znížiť ročnú spotrebu uhlia o 13 miliónov ton v snahe znížiť koncentráciu škodlivín v ovzduší.

Najnovším krokom Pekingu proti znečisťovaniu je zatváranie štyroch najväčších uhoľných elektrární v krajine. Vláda sa rozhodla zrušiť v budúcom roku aj poslednú. Nahradiť by ich mali ekologickejšie paroplynové. Tie produkujú menej emisií. Cieľ je jasný, znížiť znečistenie ovzdušia, ktoré stojí hospodárstvo druhej najväčšej ekonomiky až 10 percent HDP.

Podľa agentúry Bloomberg má byť 845-megawattová elektráreň spoločnosti China Huaneng Group Corp. odstavená v roku 2016. V marci už boli zatvorené dve veľké elektrárne v Pekingu, v minulom roku skončila prevádzku prvá. Paroplynové, ktoré ich nahradia, poskytnú okrem menších emisií aj výhodu svojím výkonom - má byť až 2,6-krát vyšší.

„Väčšina znečisťujúcich látok pochádza zo spaľovania uhlia, takže uzavretie (elektrární) bude mať jednoznačný vplyv na znižovanie emisií. Náhrada zemným plynom bude oveľa čistejšou, menej znečisťujúcou, aj keď o niečo drahšou, alternatívou,“ hovorí pre Bloomberg Tian Miao, analytik z pekinskej pobočky výskumnej spoločnosti North Square Blue Oak Ltd.

Podľa odborníkov treba za rozhodnutím Pekingu hľadať viac ekonomické ako ekologické faktory. „Hlavným motivačným faktorom v Číne nie je globálna klíma, ale lokálne problémy spôsobené životným prostredím. Ak sú ľudia chorí častejšie a nemôže prísť do práce, má to vplyv na ekonomiku,“ cituje portál Newsweek klimatológa Haralda Heubauma z londýnskej School of Oriental and African Studies.

Zároveň upozorňuje, že je síce pozitívne, že v mestách sa uhoľné elektrárne odstavujú, no tvrdí, že to neznamená, že sa budú zatvárať všetky a dokonca predpokladá, že vo vidieckych častiach na západe krajiny by mohli nové pribúdať. Krok vlády tak môže byť len gestom. V najviac sledovaných biznis centrách sa špinavej energie snažia zbaviť a presunúť ju na menej sledovaný zapadákov.

Plánom Číny je podľa Pekingu do konca roka uzavrieť od roku 2013 viac ako 2-tisíc menších uhoľných baní.

Bloomberg pripomína, že zatvárania uhoľných elektrární je považované za kľúčový krok k riešeniu znečistenia v najľudnatejšej krajine. V tej až 64 percent všetkej energie pochádza z fosílnych palív.