Rusko podľa odhadov ekologickej organizácie Greenpeace vyprodukuje za rok takmer 70 miliónov ton odpadu. Triedenie sa uplatňuje len v asi stovke ruských miest. Väčšina odpadkov sa desiatky rokov ukladá na skládkach, ktoré sú čím ďalej tým väčším zdrojom znečistenia.
„Zdá sa, že Rusko napĺňa predpoveď (fyzika) Nielsa Bohra, že ľudstvo vyhynie udusením sa z vlastného odpadu,“ zažartoval šéf pobočky Greenpeace v Rusku Alexej Kiseljov.
Podľa Greenpeace sa za posledných desať rokov množstvo odpadu v Rusku zväčšilo o 30 percent. Iba dve percentá z toho sa spália a sedem percent sa zrecykluje, zvyšok skončí na skládkach.
Staré 50 rokov
V okolí Moskvy bolo 24 skládok uzavretých počas posledných piatich rokov kvôli nehygienickým podmienkam, zatiaľ čo 15 ďalších, obrovské zapáchajúce hory pod holým nebom, naďalej prijímajú ďalšie a ďalšie hromady netriedeného odpadu.
„Väčšina z týchto skládok vznikla pred 50 rokmi, bez akejkoľvek technológie čistenia toxických plynov a odpadových vôd,“ pripúšťa miestne ministerstvo ochrany životného prostredia.
Problém vyvolal verejnú diskusiu, keď pred rokom obyvatelia mesta Balašicha, ležiaceho šesť kilometrov od západného okraja Moskvy a sužovaného zápachom z neďalekej skládky, počas priameho prenosu debaty prezidenta Vladimira Putina s občanmi požadovali uzavretie skládky.
Prejavy nespokojnosti sa odvtedy znásobili, niekedy aj s prudkosťou, ktorá je veľmi vzácna v Rusku, kde na všetky protesty režim reaguje veľmi tvrdo.
Koncom marca muselo byť 50 detí ošetrených v oblasti Volokolamsk, ležiacej severozápadne od Moskvy, pretože sa priotrávili plynom z neďalekej skládky. Tisíce ľudí potom demonštrovalo a požadovalo jej uzavretie. Niečo také sa v Rusku deje len zriedkavo.
Rusko sa následne obrátilo na Holandsko, aby požiadalo o systém neutralizácie toxických plynov, pretože efektívna ruská technológia chýba.
Nové spaľovne
Podľa odborníkov sa každý rok len v okolí Moskvy hromadí skoro 11 miliónov ton odpadkov, teda 16 percent všetkého odpadu z celej krajiny.
„Najhoršie na tom je, že tomu nikto nevenuje pozornosť, kým nedôjde k úniku plynu či znečisteniu vody či nevypukne na skládke požiar,“ sťažuje sa A. Kiseljov.
Tvárou tvár tejto ekologickej katastrofe vláda sľúbila postaviť päť spaľovní: štyri v okolí Moskvy a ďalšiu v meste Kazaň. Dve prvé spaľovne, z ktorých každá má byť schopná spáliť 700-tisíc ton odpadkov ročne a vyrobiť 70 megawattov elektriny ročne, majú byť dokončené v roku 2021.
Zdroj: SITA / AP
Práce na stavbe spaľovní majú začať v najbližších týždňoch, ale miestne obyvateľstvo sa búri, pretože sa obáva negatívneho vplyvu na životné prostredie. „Chceme závod na recykláciu, a nie spaľovňu,“ protestuje Marina Melnikovová, ktorá sa rovnako ako 4-tisíc ďalších obyvateľov mesta podpísala pod petíciu prezidentovi V. Putinovi zo strachu z karcinogénnych dioxínov, ktoré by mohli byť vypúšťané zo spaľovní.
„Je nutné vyriešiť problém s odpadom. Ale prečo sa začína posledným článkom v reťazi? Kam sa podela recyklácie a triedenie?“ pýta sa komunistický aktivista Igor Vavilov.
Nový zdroj znečistenia
V niekoľkých mestách v okolí Moskvy sa 14. apríla na demonštráciách volalo po uzavretí a rekultivácii skládok. Tisíce demonštrantov tiež kritizovalo stavbu spaľovní.
Riaditeľ projektu spaľovní kritiku odmieta a uisťuje, že sa uplatnia veľmi vyspelé technológie, vyvinuté švajčiarsko-japonskou skupinou Hitachi Zosen Inova, ktorá už postavila 500 spaľovní v rôznych krajinách, teda asi tretinu všetkých zariadení tohto druhu na svete.
„Tieto spaľovne vôbec nie sú nebezpečné. Ani dioxíny, ani iné nebezpečné prvky z nich nebudú unikať. Vysoké teploty zničia najnebezpečnejšie zlúčeniny,“ uisťuje.
Ekológovia sú však presvedčení, že rozvoj spaľovní nie je najlepším riešením pre Rusko. „Prečo vytvárať nový zdroj znečistenia, keď môžeme vyriešiť problém zariadeniami na recykláciu?“ pýta sa A. Kiseljov.
Zdroj: SITA / AP
